ղľáԾ
Zastúpenie mexickej literatúry na slovenskom knižnom trhu nie je ani zďaleka také veľké, ako by si zaslúžilo. Po skvelej knihe Bitky na púšti od mexického básnika Josého Emilia Pacheca prichádza vydavateľstvo Brak s oceňovaným titulom Prázdna kniha (vo výbornom preklade Lucie Duero), vktorom sa vpostave staršieho muža odrážajú hádam všetky vnútorné súženia Mexičanov v poloviciminulého storočia. Tie však vich hrdej spoločnosti pretrvávajú dodnes azrejme nikdy sa znich nevymania.
Mexiko je totiž už vtom čase svojou vnútornou rozorvanosťou astriktne nastavenými pravidlami, ktoré za žiadnych okolností nemožno porušiť, priam baštou depresie, úzkosti anenaplnených životných snov. Aspoň tak sa cíti hlavný protagonista José García. Už kniha Bitky na púšti bola jasným dôkazom, že vymaniť sa zobdobia zaborenom vtemnote, chudobe aneutíchajúcich bojoch je takmer nemožné. Najmä pre Mexičanov, ktorých prežívanie ťaživej doby preplnenej rovnakými nešťastníkmi je nikdy sa nekončiaci kruh, zktorého nijako nemožno vybočiť.
Práve tohto marazmu sa chytila aj mexická autorka, novinárka ascenáristka Josefina Vicens, oktorej sa dodnes hovorí, že bola jednou znajvýraznejších mexických spisovateliek. Niet sa čomu čudovať, na vyjadrenie totiž použila veľmi zaujímavý spôsob, keď svoju knihu nielenže napísala zpohľadu vyše päťdesiatročného muža, ale všetky jeho problémy vychádzali zneschopnosti písať, pričom jeho hlavným cieľom bolo zakryť to. Aako inak než písaním oničom? Zrejme to znie ako klišé: muž vzrelom veku smanželkou advomi synmi Josém a Lorenzom, pričom jeden znich trpel neustálymi chorobami, sa raz rozhodne, že nudný astereotypný život druhotriedneho úradníka ho nebaví. Tak mu chce dať nejaký zmysel, ktorý nachádza práve vpísaní, aj keď sa vtexte opakovane rozčuľuje, že spisovateľom rozhodne nie je: „To všetko, čo ešte len napíšem, slúži len na to, aby som nič nepovedal, avýsledkom bude vnajlepšom prípade množstvo plných strán ajedna prázdna kniha.“
Josefina Vicens teda napísala knihu zpohľadu muža omužovi, ktorý píše knihu. Aké prosté, apritom absolútne geniálne! José García však nepíše román. Aani sa neskončí dobre, pretože sa nemôže skončiť to, čo sa ani nezačalo anezačne, lebo nemá svetu čo povedať. Nie je žiadnym spisovateľom anikdy ani nebude. Sám seba niekoľkokrát pasuje do roly úbožiaka, ktorý len potrebuje písať, ako iní potrebujú piť. Ktomu sa nakoniec uchýli aj on sám abojuje salkoholom opakovane, pretože je neustále osamelý avedomý si svojich nenaplnených snov.
Svojimi riadkami, ktoré sú akoby výkrikmi do tmy, zároveň vyjadruje akútnu potrebu kontaktu sľuďmi. Na jednej strane sa ich ostýcha, na strane druhej po nich veľmi túži – po ich hlasoch a životoch. Chce sa onich niečo dozvedieť a naliehavo zistiť, či sa cítia rovnako prázdni ako on. Je otom totiž presvedčený. Keď však na to konečne naberie odvahu, prichádza séria sklamaní, atak sa utiahne do seba, pije aje neverný. Uniká mu tak život, ktorý naňho vyčkáva sjeho synmi asubmisívnou, milujúcou astarostlivou manželkou.
José García si na začiatku svojej pisateľskej cesty kúpil dva zošity. Jeden zapísal adruhý zostal úplne prázdny. Priznáva, že žiadna myšlienka zprvého zošita nestojí za prepis do druhého, atak vzniká Prázdna kniha. Istým spôsobom má denníkovú štruktúru, ikeď on sám ju považuje za „absurdný knižný projekt“, vktorom sa pohráva so svojimi myšlienkami, pretvára ich, vymýšľa si akombinuje. Má vsebe skrytých niekoľko navrstvených, ponorených apridružených iných ľudí, ktorí jeho osobnosť neničia, ale ju dotvárajú, zveľaďujú, posilňujú apomáhajú jej prispôsobiť sa najrôznejším životným okolnostiam. Nie je to však jednoduché čítanie. Aprečo by malo byť? šٰ jeho protirečenia, citové rozpory, zmeny názorov askepticizmus ksebe samému je presne to, čo postihuje a zneisťuje vistých obdobiach života nás všetkých. Preto pohľad do Prázdnej knihy čitateľov možno vystraší, no aj dokáže, že vzdať sa nie je riešením, ale prehrou.
Alexandra Jurišová (1995)
Editorka Oddelenia domácich projektov LIC, prispieva do viacerých periodík. Zameriava sa prevažne na non-fiction literatúru.
Josefina Vicens: Prázdna kniha
Bratislava: Brak, 2021
