ղľáԾ
Vposledný októbrový deň nás opustil Peter Birčák (2. 3. 1955– 31. 10. 2020). Kultúrny diplomat, literárny kritik, redaktor, editor, prekladateľ, ale predovšetkým – vynikajúca osobnosť, skvelý priateľ, láskavý ironik, milujúci človek.
Bol autorom viacerých doslovov v slovenskýchprekladoch mohykánov ruskej literatúry, kľúčových esejí o tvorbe Juliana Barnsa, Pavla Vilikovského, ohumore Tomáša Janovica či diele Alexandra Solženicyna. Esejisticky „vrátil do hry“ a naliehavo nastolil ekologický odkaz Rímskeho klubu.
V roku 1978 absolvoval Gorkého Literárny inštitút vMoskve, odbor literárna kritika. Ako čerstvý absolvent sa do povedomia literárno-prekladateľskej obce dostal kritickým príspevkom prekladu románu Tichý Don prekladateľky Zory Jesenskej. Pracoval vo vydavateľskej oblasti, vrokoch 1978 – 1988 na Slovenskom ústredí knižnej kultúry ako vedúci oddelenia krásnej literatúry. Bol jedným zo zakladajúcich redaktorov Literárneho týždenníka, vktorom pracoval vrokoch 1988 – 1992. Od roku 1992 pôsobil vdiplomatických službách, o. i. bol riaditeľom Slovenského inštitútu vMoskve (2007 – 2010), kde organizoval workshopy pre prekladateľov. Podieľal sa o. i. na preklade avydaní takých autorov ako Vladimir Majakovskij či Andrej Platonov.
„Peter Birčák bol úžasnou anomáliou. Keď stretnete takýchto ľudí, začnete veriť v ľudskosť. Koľko urobil Peter ako kariérny diplomat pre vzťahy medzi Slovenskom a Ruskom v oblasti kultúry, nemožno hodnotiť ani desiatkami výstav slovenských umelcov a fotografov v Rusku, ani organizovanými koncertmi a stretnutiami s kultúrnymi osobnosťami... Pre Petra bola kultúra životom. A keď sa hovorí, že kultúra je tenká škrupina, ktorá ľahko podľahne tlaku okolností aukáže sa pod ňou barbarský človek, Peter bol živým stelesnením protiargumentov takejto pozície. Birčák bol človek, pre ktorého bola kultúra životom, nie jeho náhradou za život, ale spôsobom bytia. Miloval život tak, ako ho môže milovať človek, ktorý chápe obmedzenia našej existencie a nekonečnosť sveta,“ napísala zMoskvy medzinárodne uznávaná teoretička fotografie Irina Čmyreva.
Foto: archív Evy Birčákovej
