ղľáԾ
VLiterárnom informačnom centre sa 25.septembra uskutočnil odborný seminár Preklady diel slovenskej literatúry docudzích jazykov, vrámci ktorého slávnostne odovzdali Cenu Pavla Országha Hviezdoslava zarok 2012srbskej prekladateľke Zdenke Valent-Belić. Ocenenie jejudelila Asociácia organizácií spisovateľov Slovenska zasystematickú prekladateľskú tvorbu ašírenie slovenskej literatúry vSrbsku. Opodpore prekladov ašírení literárnych diel slovenských autorov vzahraničí prostredníctvom komisie informovala riaditeľka LICMiroslava Vallová. Spríspevkami vystúpili prekladatelia Karol Chmel, Milan Richter, InaMartinová aZdenka Valent-Belić, dodiskusie sazapojili profesor Miroslav Dudok aprekladateľ Miroslav Demák. Predseda Klubu nezávislých spisovateľov Anton Baláž (na foto spolu so Z. Valent-Belić) predniesol laudácio.
Otázky laureátke Ceny P.O. Hviezdoslava 2012položila Marta Bábiková.
Ako savytvoril váš vzťah k našej literatúre, čím jepre vás príťažlivá?
Ako dolnozemská Slovenka som soslovenskou literatúrou rástla odDobšinského rozprávok. Študovala somslovenčinu nakatedre slovakistiky nauniverzite vNovom Sade. Slovenskú literatúru nepociťujem akocudziu, naopak, chápem juako svoju. Keď som sazamestnala vnovosadskej Mestskej knižnici, shrôzou somzistila, že tam žiadna polička soslovenskými knihami nejestvuje, ichpreklady dosrbčiny boli veľmi zriedkavé. Je to veľký, prázdny priestor, ktorý umožňuje tvorivú asamostatnú činnosť, atáto práca manapĺňa.
Aké miesto má súčasná slovenská literatúra vsrbskej kultúre, je oňu záujem?
Záujem neprichádza sám odseba. Vsúčasnej dobe hyperprodukcie brakovej literatúry sú čitatelia hodnotovo pomýlení. Žiaľ, najviac veria masmédiám azaujímajú sa otakú knihu, oktorej niekde niečo počuli, bez ohľadu na to, z akého jazyka pochádza. Knihy sa skôr dostávajú dopovedomia, ak sú súčasťou nejakého celku. Ojedinelé tituly sa vmori knižnej produkcie stratia. VSrbsku saosvedčil projekt Stoslovanských románov, vrámci ktorého vyšiel vlani román A. Baláža Tábor padlých žien. Keď vydavateľstvo Agora vydalo prvé slovenské romány Prípad poručíka Seeborna J. Hrušovského aRozum R. Slobodu, zostali mimo záujmu. Neskôr si čitatelia zvykli, že Agora vydáva túto literatúru, azačali juvyhľadávať.
Podľa čoho sivyberáte diela napreklad?
Šebestovo Triezvenie som začala prekladať už poprvých prečítaných vetách, Slobodov Rozum mi ponúkol Miroslav Demák, Mitanu aDušeka som si našla sama vnašej knižnici… Obľúbených slovenských autorov mám veľa.
Zdenka Valent-Belić (1975) pracuje v mestskej knižnici v novom sade. píše poéziu a knihy predeti. zoslovenskej literatúry prekladá dvanásť rokov. srbským čitateľom už sprostredkovala osemnásť románov našich autorov (j.hrušovského, r. slobodu, d. mitanu, d. dušeka, z mladšej generácie j. šebestu, m. kompaníkovú). povlaňajšom uvedení tábora padlých žien antona baláža nasrbský knižný trh je očakávanou novinkou jejpreklad gubbio. kniha udavačov od dušana šimka, ktorý vyjde dokonca tohto roka.
