Kultivovaný realizmus

Nestor slovenskej prózy jubiluje. Stálica slovenskej prózy Milan Zelinka najnovšími poviedkami zo svojej poslednej zbierky formálne ani tematicky asi nikoho zo svojich čitateľov neprekvapil, ale ani nesklamal.

Do literatúry vstupoval časopisecky v druhej polovici 60. rokov. Od toho času sa sjeho prózami, zväčša zbierkami poviedok, novelami imenšími románmi môžu čitatelia stretávať až dodnes.

Narodil sa 22. marca 1942 vIgrame. Maturoval na JSŠ vTrnave. Chcel študovať spev, ale pre chorobu hrdla sa mu jeho sen nesplnil. Dlhé roky pracoval vtelekomunikáciách. Opustil západné Slovensko aväčšinu života prežil vHumennom, kde žije dodnes.

Knižne debutoval poetologicky itematicky rôznorodými prózami, ktoré zaradil do zbierky Dych (1972). Je autorom zhruba dvadsiatich kníh (zbierky poviedok, novely, romány aeseje). Vroku 2008 získal za knižku Teta Anula Cenu Anasoft litera.

Zelinkova tvorba bola spočiatku ovplyvnená experimentálnymi tendenciami charakterizujúcimi časť tvorby mladých autorov vslovenskej próze 60. rokov. Paralelne sa však už vtomto období vjeho písaní výraznejšie prejavoval prirodzený príklon krealizmu, ktorý uneho neskôr prevládol adominuje vjeho tvorbe až dodnes.

Vopozícii súsilím viacerých slovenských prozaikov, stvárňujúcich v 70. rokoch hrdinov socialistickej práce, vytvoril „svojho pracujúceho hrdinu“, ktorý mal aj autobiografické črty, postavu mechanika telefónnych ústrední, ktorý spolitickým ideálom nemal nič spoločné. Jeho postavy často charakterizovala zvýšená emocionalita.

Zelinkova tvorba obsahuje autobiografické prvky, ktoré autor neustále variuje. Jeho texty treba vnímať v komplexnosti, pretože motivicky iprostredníctvom postáv, ktoré prechádzajú ztextu do textu, sú vnútorne prepojené.

Poviedky zaradené do jeho zbierky Neblahé skutočnosti sú poetologicky inámetovo výsostne realistické. Dominantným princípom próz v zbierke je spomienkové rozprávanie.

Knižka je rozdelená do troch častí. Ťažko povedať, aké kritériá volil Milan Zelinka pri zaraďovaní jednotlivých próz do týchto častí. Prostredie, vktorom sa príbehy odohrávajú (západné avýchodné Slovensko), sa opakuje. Vždy je však dôležitejší osobnostný aspekt, pohľad rozprávača, ktorý má autobiografický charakter, než regionálna atmosféra. Do určitej miery sa mení len časový horizont, vdruhej atretej časti sa nachádzajú aj rozprávania zobdobia po roku 1989 aniekoľko próz tak trochu okrajovo tematizuje aj absolútnu kovidovú súčasnosť. Ani tieto prózy však neobsahujú dobovú problematickosť, vpopredí je stále konkrétny jednoduchý človek.

Väčšina jeho próz má charakter spomienky, časovo sú situované do obdobia „hlbokého socializmu“. Politikum je vnich prítomné, ale dominantnú úlohu nemá. Centrom Zelinkovej pozornosti je človek, ktorý občas podlieha tlakom dobovej atmosféry, deformáciám vetickej rovine. Zelinka však rozpráva aj oľudských radostiach. Motívy zbierania húb arybárčenia.

Jeho prózy sú vyrozprávané sdôrazom na dejovú jednoduchosť. Sú to jednopríbehové útvary, pričom autor občas zdôrazňuje pointu, inokedy práve ju stlmuje. Psychologicky sú postavy charakterizované vo vzťahu ksituácii, oktorej rozprávač hovorí.

Zelinkov rozprávačský štýl vminulosti do určitej miery poznačila zvýraznená emocionalita. V jeho najnovších prózach táto vlastnosť chýba. Zelinkove mužské postavy mali neraz komunikačné problémy, najmä vo vzťahu kženám. Akási neschopnosť mužského protagonistu reagovať na podnety citového charakteru vočiobdivovanej žene sa v jeho najnovších prózach vyskytuje už len sporadicky. Čo však vjeho pohľade na svet zostalo, je jemný humor, ktorý neraz prebleskne jeho rozprávaním.

Najnovšia zbierka Milana Zelinku Neblahé skúsenosti je dôkazom, že kultivovaný realizmus ešte vslovenskej próze žije. Verím, že aj táto azda „bilančná“ zbierka skúseného aúspešného autora si nájde svojho čitateľa.

Ladislav Čúzy (1950)

Literárny vedec. Na Katedre slovenskej literatúry aliterárnej vedy FiF UK vBratislave viedol semináre zamerané na naturizmus alyrizovanú prózu, katolícku modernu adejiny slovenskej literatúry 20. storočia. Venuje sa aj problematike dejín slovenskej literatúry 19. storočia

Milan Zelinka: Neblahé skutočnosti

Bratislava: Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov, 2021