ղľáԾ
Nebude to možno veľký tresk. Súčasná kríza arast nákladov na tlač však aj tak zatrasie slovenským knižným trhom.
Zvyšovanie cien kníh nebude dramatické, ale je nutné, zhodli sa viacerí zvydavateľov, ktorých oslovila Knižná revue. Niektorí očakávajú prečistenie trhu. To však automaticky neznamená zvýšenie kvality. Alebo zvýšenie záujmu čitateľov okvalitnú literatúru.
Ako ovplyvňuje nedostatok papiera a zvyšovanie výrobných nákladov slovenských vydavateľov? Bude sa zvyšovať cena kníh, meniť ich formát, ustupovať od tlačených kníh? Aké dôsledky môže mať táto situácia na vydávanie nekomerčnej literatúry a pôvodnej slovenskej tvorby? Stýmito otázkami oslovila Knižná revue vyše tridsať vydavateľov. Do uzávierky odpovedalo viac ako dvadsať, veľkých ajmenších, starších imladších azrôznych kútov Slovenska.
Niektorí sú optimisti, iní cítia ohrozenie. Na poplach bije najmä vydavateľ pôvodnej slovenskej literatúry Koloman Kertész Bagala (KK Bagala), ktorý hovorí omožnom bankrote azániku múzickej literatúry.
Nejde len o papier
Problém snedostatkom papiera na európskom aamerickom trhu vdruhej polovici minulého roka zaznamenali takmer všetci vydavatelia. Mnohí prežívali krušné chvíle aneistotu, či plánované tituly dostanú na trh ešte pred Vianocami,pri niektorých knihách sa museli zmieriť stým, že ich vydajú až tento rok.
„Všetci vydavatelia zažili koncom minulého roka šok. Cena papiera a tlače vzrástli o desiatky percent. Čo však bolo koncom roka najhoršie, predĺžili sa výrobné lehoty a krátili sa počty vydaných kníh,“ spomína Albert Marenčin (Marenčin PT).
Ale nejde len opapier. Výrobné náklady neustále stúpajú, čo vydavateľov tlačí do zvyšovania cien kníh, znižovania nákladov vydaných titulov či do obmedzenia ich počtu. „Nedostatok papiera je len jedným zfaktorov, ktoré nás nútia prehodnocovať naše plány aoperatívne reagovať na zmeny. Ceny kníh sú na Slovensku historicky ešte stále nižšie vporovnaní spodobne veľkými trhmi azvyšujú sa prakticky neustále. Je pravdou, že teraz bude nárast oniečo citeľnejší, ale ešte stále nedorovná rast príjmov obyvateľstva ani rast vstupných nákladov,“ upozorňuje Juraj Heger (Slovart).
Matematika nepustí
Zvyšovanie cien kníh, či už priebežné, alebo očakávané, potvrdila väčšina oslovených vydavateľov. Niektorí zároveň upozorňujú, že kniha je na Slovensku stále akoby podcenený alebo nedocenený tovar, ktorého cena je podstatne nižšia ako inde.
ʴǻľ Mária Gešvantera (Albatros) nedostatok papiera aďalších komponentov na výrobu kníh spôsobuje nepríjemné zásahy do edičného plánu, meškanie vydania titulov či úpravu formátu. Ale „horšie je zdražovanie všetkých materiálov – udržanie súčasných cien kníh, ktoré sú oproti svetu skutočne nízke, je aktuálne nemožné.“ Zdražovanie kníh však podľa neho nebude dramatické.
Tlak na zvýšenie ceny kníh cítia aj vydavateľstvá, ktoré vydávajú menej titulov avnižších nákladoch. Matematika nepustí, pripomína Jakub Drábik (Hadart): „Aj keby sa situácia v tomto roku stabilizovala, pochybujeme, že by sa ceny za tlač hýbali smerom nadol. Naopak, predpokladáme, že sa budú zvyšovať a tým pádom sa budú zvyšovať i ceny kníh.“ „Tiež je tlak na zvýšenie honorárov, čo je pochopiteľné, zvýšenie cien energií a bežného spotrebného tovaru nabaľuje na seba ďalšie zvýšenia,“ dodáva Monika Kompaníková (N Press).
Slavo Sochor (Literárna bašta), ktorý sleduje knižný trh aj ako kníhkupec, hovorí, že „u slovenských čitateľov a čitateliek stále dominuje presvedčenie, že priemerná maloobchodná cena knihy by sa mala pohybovať okolo desiatich až dvanástich eur. Ak však má kniha normálne uživiť celý reťazec od autora cez vydavateľa až po kníhkupca, jej cena by mala byť jednoznačne vyššia ako pätnásť eur.“
Vydavatelia sa vtejto situácii usilujú oto, aby ceny nerástli dramaticky. „Optimalizujeme formáty, náklady a zvolené druhy papierov. Určite však neplánujeme ustúpiť od tlačených kníh,“ uviedla Alžbeta Vrzgula (Artforum).
E-knihy nevytlačia tlačené
Nik zoslovených vydavateľov napriek nedostatku papiera nepredpokladá ústup od tlačených kníh aviacerí sa zhodujú, že slovenský čitateľ je dosť konzervatívny.
Niektorí predpokladajú skôr čiastočný príklon kmäkkej väzbe. „Slovenský zákazník je citlivý na akékoľvek zmeny apevnú väzbu vníma ako tradičnú formu knihy. Trend mäkkej väzby sa už ale pomaly udomácňuje aj na Slovensku a zaznamenali sme aj zvyšujúci sa počet titulov síce vpevnej väzbe, ale bez vrchného papierového prebalu. Predpokladáme, že takéto knihy budeme vidieť čoraz častejšie,“ uviedla Lucia Mládeková (Tatran).
ʴǻľ Valérie Malíkovej (Ikar) „nedostatok papiera môže viesť kväčšej unifikácii papierov sorientáciou na najviac dostupné grafické papiere anedostatok lepenky môže spôsobiť viac titulov vmäkkej väzbe. Ale pravdepodobne pôjde onevýrazný posun vzhľadom na fakt, že slovenský čitateľ je pomerne konzervatívny apreferuje tvrdú väzbu.“
N Press vydáva knihy najmä v mäkkej väzbe a bude vtom pokračovať. Pri tvrdej väzbe je cena vyššia a dodacie lehoty dlhšie. „A pri dnešných technologických možnostiach a výbere papiera už nie je veľký rozdiel v estetickej kvalite mäkkej a tvrdej väzby. Tiež sme vždy kalkulovali s formátmitak, aby sme produkovali čo najmenší odpad a tlačili úsporne,“ vysvetľuje Monika Kompaníková.
ʴǻľ Ivana Harmana (Artis Omnis) sú však slovenskí čitatelia i celý knižný trh tak konzervatívni, že nepredpokladá zmeny v zaužívaných formátoch ani presun k brožovanej väzbe a už vôbec nie ústup od tlačených kníh. „E-knihy sú stále v porovnaní s tlačenou verziou v minimálnej obľube učitateľov.“
Aj podľa Márie Leškovej (Slovenský spisovateľ) „súčasný stav určite nie je taký, aby sme napríklad čo ilen uvažovali o ústupe od vydávania tlačených kníh“.
Poézia včítačke?
Rozmach e-kníh nemožno čakať aj preto, že ich výrobné náklady nie sú výrazne nižšie ako náklady na tlačené knihy. Navyše, sú knihy, ktoré čitatelia chcú mať fyzicky vruke alebopo ruke smožnosťou listovať vpapieri. „Kvalitné knihy o histórii chcete mať v poličke, nie v počítačovom priečinku alebo čítačke,“ konštatuje Jakub Drábik (Hadart).
Podobne je to sknihami ovýtvarnom umení, poéziou ajknihami pre deti. „Básnické knihy či knihy pre detského príjemcu nepoznajú kompromisy, takže detské knihy sa aj naďalej budú tlačiť vo farbe avtvrdých väzbách abásne zasa na primerane estetických materiáloch,“ upozorňuje Ján Gavura (F.A.C.E.).
Vydavatelia poézie aj preto radšej znížia náklad vydaného titulu. „Určite sa tlačených kníh vzdať nemienime, ak by aj mali vychádzať len v desiatkových nákladoch,“ uviedol Peter Milčák (Modrý Peter).
Pri detských knihách sú vysoké nároky na kvalitu papiera, potvrdzuje Milica Matejková (Buvik). Knihy tlačia na natieranom matnom papieri vyššej gramáže, volúmenovom alebo kreatívnom papieri. Aj vich vydavateľstve pocítili zvýšenie ceny papiera a predpokladajú, že toto zvýšenie nie je konečné.
Prečistenie trhu...
Srastom cien sa prirodzene ponúka otázka, či táto situácia nebude pre niektorých menších vydavateľov likvidačná. Najmä tých, ktorí sa zameriavajú na vydávanie pôvodnej slovenskej tvorby alebo komerčne neziskových titulov.
Vyjadrenie vydavateľa pôvodnej slovenskej tvorby Kolomana Kertésza Bagalu (KK Bagala) je svojím spôsobom varovaním: „Čochvíľa budú výrobné náklady na úrovni terajších maloobchodných cien, čiže predajná cena kníh by sa mala logicky zdvojnásobiť. Ale zákazníci nie sú ochotní kupovať knihy ani za súčasné ceny, pretože sú zdecimovaní dvojročnou koronakrízou a vyhliadky na normálny život sú mizivé. Takže očakávam bankrot.“
Kríza knižného trhu sa podľa neho „odvíja hlavne od zníženého záujmu čitateľov, ktorý sa bude iba prehlbovať, pretože vyrastá generácia, ktorá literatúru považuje za nepotrebnú, nemá takmer žiadne čitateľské návyky“. „Obávam sa, že je to už nezvratný proces. Múzická literatúra zanikne,“ dodáva.
Zdá sa, že najmä mladšia generácia menších vydavateľov situáciu nevidí tak dramaticky. ʴǻľ Adama Berku (82 Bøok & Design Shõp) terajší stav môže prinútiť vydavateľov lepšie zvažovať, čo budú vydávať. „V konečnom dôsledku to môže trh prečistiť, čo nie je nevyhnutne zlé,“ myslí si. Pripúšťa, že „vydavatelia nekomerčnej tvorby to majú podstatne ťažšie“, no aj táto oblasť podľa neho potrebuje očistné mechanizmy.
Faktom je, že na Slovensku vychádza až priveľa kníh, pri ktorých si človek povie: škoda lesov apapiera. Ohazarde sovkusom potenciálneho čitateľa ani nehovoriac.
ʴǻľ Jána Gavuru (F.A.C.E.) nekomerčná apôvodná slovenská tvorba už zažila aj horšie krízy. Oveľa vážnejšiu krízu podľa neho predstavuje „kríza knižnej nadprodukcie akríza čitateľa“. „ʴǻľ správy ZVKS (Združenia vydavateľov akníhkupcov SR) bolo v roku 2020 vydaných 2 520 titulov zkategórie beletria. To je naozaj priveľa. Už nejaký čas môžeme vidieť, že sa narušila rovnováha medzi tvorením arecepciou, ktorá vznikla technologickou evolúciou tlačiarenskej výroby amožnosťami elektronickej prezentácie. Čitateľ má niekedy toľko možností na výber, že si azda povie, že už nechce čítať nič,“ uvádza Ján Gavura.
Otázkou však je, či kríza a čistenie trhu naozaj prinesie viac kvality. „Bol by som rád, keby to malo pozitívny dopad, teda, že prežijú len tie dobré knihy, ale dlhodobý status quo sa asi nejak zásadne nezmení ani tentokrát. Kníh vychádza stále viac, zlých aj dobrých a bijú sa o svojich čitateľov a čitateľky, ktorých je v prípade kvalitnej literatúry na slovenskom trhu stále málo. Pokiaľ ide o kvalitnú literatúru, netreba sa teda báť lepenkovej krízy, skôr o jej tunajšie publikum,“ odhaduje Slavo Sochor (Literárna bašta).
Stručne to skomentoval Peter Šulej (Vlna / drewo asrd): „Myslím si, že momentálne ohrozujú vydávanie nekomerčnej literatúry a pôvodnej slovenskej tvorby iné hrozby ako je zvyšovanie nákladov na tlač.“
Albert Marenčin (Marenčin PT) medzitým upozorňuje na vplyv krízy na vydávanie debutov. „Asi najhorší dopad zdražovania tlače akníh bude na vydávanie debutov amladých – ešte neoverených autorov. Z existenčných dôvodov budú vydavatelia ešte viac presadzovať bestsellery a ,overených´ úspešných autorov.“
Bitka o granty
Väčšina vydavateľov dúfa, že vydávanie komerčne neziskových titulov apôvodnej tvorby zachráni Fond na podporu umenia ainé podporné granty. Je to logické, tento typ tvorby dotáciami podporujú aj krajiny sväčším trhom ajazykovým dosahom ako má Slovensko.
Ale budú tieto financie stačiť, osobitne z FPU, ak sa diera v štátnomrozpočte zväčšuje akultúra, podobne ako školstvo, je opäť na chvoste? Záujem opodporu sa pritom zvýši od takmer všetkých vydavateľstiev.
Väčší vydavatelia môžu čiastočne kompenzovať straty zneziskových titulov vydávaním takých, ktoré im zisk prinesú. „Aj my rátame s tým, že niektoré knihy si na seba nezarobia, ale je dôležité, aby boli napísané a vydané, tak náklady na ne pokryjeme zo zisku úspešnejších titulov,“ uvádza Monika Kompaníková (N Press).
Menší vydavatelia, ktorí vydávajú knihy najmä vďaka grantovej podpore, majú väčší problém. „Bez podpory FPU je vydávanie pôvodnej slovenskej literatúry takmer nemožné. Ak bude FPU rozdeľovať rozpočet, ktorý má k dispozícii, medzi veľký počet titulov tak, že každý z nich podporí menšou čiastkou (povedzme polovicou zo žiadanej sumy), potom sa môže stať, že napokon väčšina z týchto kníh nevyjde, lebo malí vydavatelia nebudú schopní dofinancovať vyššími sumami väčšie množstvo titulov,“ upozorňuje Peter Milčák (Modrý Peter).
„V krajnom prípade skončíme. Rezervy už nie sú a zopakovanie situácie z minulého roka by sme neuniesli,“ uvádza Juraj Kuniak (Skalná ruža). „Dúfam však, že až tak dramaticky sa situácia nevyhrotí. (...) Predpokladám, že situáciu reflektuje aj FPU a bude mať pre ňu porozumenie,“ dodáva. Všetku finančnú rezervu, ktorú vneziskovom združení postupne tvoril šesť či sedem rokov, minul vlani na jeseň, keď fakturované sumy za vydané knihy vyleteli vysoko nad pôvodné kalkulácie.
(Fungovaniu podporných fondov sa ešte budeme bližšie venovať.)
... a čo čitatelia?
Nielen politici často podliehajú pokušeniu podliezať latku vsnahe prispôsobiť sa náladám publika. A publikum sa tak postupne mení...
Aj preto niektorí vydavatelia hovoria okríze oveľa hlbšej, ako je tá, ktorá bezprostredne súvisí so situáciou na svetových trhoch s papierom. Hovoria otom, že „vyrastá generácia, ktorá literatúru považuje za nepotrebnú, nemá takmer žiadne čitateľské návyky“ (Bagala), otom, že vážnejšia je „kríza čitateľa“ (Gavura), otom, že pri lepenkovej kríze sa netreba báť okvalitnú literatúru, skôr ojej čitateľa (Sochor), otom, že „svoje by mohol urobiť aj štát podpornými aktivitami na zvyšovanie čitateľskej gramotnosti a všeobecne podporou čítania už u detí na školách“ (Harman). Ale „samozrejme, zdlhodobého hľadiska máme všetci – vydavatelia, autori, kníhkupci imédiá ako Knižná revue – úlohu propagovať naše knihy abojovať oto, aby si ich kupovalo (a čítalo ich) viac ľudí než doteraz.“ (Heger)
„Určite budeme musieť uvažovať onových cestách kníh kčitateľom, ale najmä ozvýšení kreditu umenia, avrámci neho literatúry, vspoločnosti. My vnašej autorsko-vydavateľsko-kníhkupeckej bubline ovýzname literatúry vieme, dôležité je, aby si ju uvedomili aj tí, ktorí tvoria kultúrnu politiku,“ uzatvára Magdalena Fazekašová (Trio Publishing).
šٰ odpovede vydavateľstiev vplnom znení vrátane tých, ktoré neboli citované vtomto článku, nájdete na:
www.litcentrum.sk/clanok/vydavatelia-o-zvysovani-nakladov-cien-knih
www.litcentrum.sk/clanok/vydavanie-kvalitnej-tvorby-v-ohrozeni
Ilustračné foto: Kníhkupectvo LIC na Nám. SNP 12 v Bratislave ponúka výlučne slovenskú pôvodnú tvorbu a preklady diel našich autorov do cudzích jazykov.
Foto: Peter Sajkala
