ղľáԾ
Aké dôsledky môže mať rast výrobných nákladov na vydávanie nekomerčnej literatúry a pôvodnej slovenskej tvorby?
Odpovede vydavateľov na otázku Knižnej revue: Aké dôsledky môže mať rast výrobných nákladov na vydávanie nekomerčnej literatúry a pôvodnej slovenskej tvorby?
(Odpovede vydavateľov sú vporadí, vakom prišli do redakcie.)
Monika Kompaníková, N Press:
Vydavateľstvá, ktoré sa vyslovene nezameriavajúlen na ziskovú komerčnú tvorbu, ale majú v edičných plánoch aj poéziu, prekladovú literatúru z „malých“ jazykov, žánrovú literatúru alebo pôvodnú slovenskú tvorbu, väčšinou rátajú s tým, že komerčne úspešné tituly zaplatiatie neziskové. Je to bežná prax a predpokladám, že tak to aj zostane. Aj my rátame s tým, že niektoré knihy si na seba nezarobia, ale je dôležité, aby boli napísané a vydané, tak náklady na ne pokryjeme zo zisku úspešnejších titulov.
Predpokladám aj, že vydavatelia sa budú snažiť – možno väčšmi ako doteraz – získať podporné granty. Napríklad grantové výzvy FPU na vydávanie sú nastavené tak, že dotáciu dostanú len vyslovene stratové projekty, teda knihy, ktorých produkčné náklady v porovnaní s predpokladaným predajom a predajnou cenousú dopredu nastavené na stratu. V zahraničí je to pritom inak, o úspechu rozhoduje kvalita projektu, nie rozpočet.
Adam Berka, 82 Bøok & Design Shõp
Vydavatelia nekomerčnej tvorby to majú podstatne ťažšie, no aj táto oblasť potrebuje očistné mechanizmy. Kríza je dobrou príležitosťou na prehodnotenie zaužívaných postupov a učenie sa novým zručnostiam. Nemám rád delenie literatúry na komerčnú a nekomerčnú. Každá kniha, ktorá sa dá kúpiť, je obchodným artiklom a tým pádom komerčným produktom. Nenazývajme kvalitnú literatúru nekomerčnou. Ľudská nátura, ktorá vo voľnom čase uprednostňuje oddych azábavu, nás nemôže udivovať. Ak vydávame kvalitnú literatúru, musíme sa naučiť komunikovať s našimi potenciálnymi čitateľmi. Drahší papier nebude nikdy alfou a omegou toho, či prežijeme.
Peter Šulej, Vlna / drewo asrd
Myslím si, že momentálne ohrozujú vydávanie nekomerčnej literatúry a pôvodnej slovenskej tvorby iné hrozby, ako je zvyšovanie nákladov na tlač.
Milica Matejková, Buvik
Nekomerčná apôvodná slovenská tvorba sa, tak ako doteraz, nezaobíde bez dotačného programu Fondu na podporu umenia ainých grantových programov, bez ktorých by vydávanie hodnotnej pôvodnej literatúry vtakom rozsahu, ako sme zvyknutí, asi nebolo možné.
Ján Gavura, riaditeľ FACE – Fórum alternatívnej kultúry avzdelávania
Nekomerčná apôvodná slovenská tvorba už zažila aj horšie krízy. Oveľa vážnejšiu krízu ako tieto vonkajšie faktory predstavuje kríza knižnej nadprodukcie akríza čitateľa. Podľa správy ZVKS bolo v roku 2020 vydaných 2 520 titulov zkategórie beletria. To je naozaj priveľa. Už nejaký čas môžeme vidieť, že sa narušila rovnováha medzi tvorením arecepciou, ktorá vznikla technologickou evolúciou tlačiarenskej výroby amožnosťami elektronickej prezentácie. Čitateľ má niekedy toľko možností na výber, že si azda povie, že už nechce čítať nič. Toľko zrealistických pozorovaní optimistu od prírody.
Koloman Kertész Bagala, vydavateľ slovenskej literatúry
Kríza knižného trhu sa odvíja hlavne od zníženého záujmu čitateľov, ktorý sa bude iba prehlbovať, pretože vyrastá generácia, ktorá literatúru považuje za nepotrebnú, nemá takmer žiadne čitateľské návyky a obávam sa, že je to už nezvratný proces. Múzická literatúra zanikne.
Slavo Sochor, Literárna bašta
Bol by som rád, keby to malo pozitívny účinok, teda, že prežijú len tie dobré knihy, ale dlhodobý status quo sa asi nejak zásadne nezmení ani tentoraz. Kníh vychádza stále viac, ako zlých, tak aj dobrých, a bijú sa o svojich čitateľov a čitateľky, ktorých je v prípade kvalitnej literatúry na slovenskom trhu stále málo. Pokiaľ ide o kvalitnú literatúru, netreba sa teda báť lepenkovej krízy, skôr o jej tunajšie publikum.
Alžbeta Vrzgula, vydavateľstvo Artforum
Práve nemainstreamová literatúra a jej vydavatelia citlivo vnímajú výkyvy nákladov a celkové zmeny ekonomickej reality, ktoré majú vplyv na nákupnú silu našej špecifickej cieľovej skupiny čitateľov a čitateliek. Čím viac sa pandémia premieta do stúpajúcich nákladov a zmien v nákupnom správaní, tým viac budú menší vydavatelia odkázaní na podporu z fondov.
Vydavateľstvo Artforum však neobmedzuje svoj edičný plán a aj do ďalšieho roku ideme s približne pätnástkou dobrých titulov. Nechceme prispieť k roztočeniu kolotoča: problémy vo vydavateľskom svete -> menej vydávaných kníh -> menej noviniek v kníhkupectvách -> problémy v kníhkupeckom svete…
Zuzka Dušičková, Zum Zum production
Ak by to takto ostalo dlhodobo, bude sa asi vydávať menej titulov, anajmä, nepoužijú sa už také kvalitné materiály, čo by mi bolo ľúto. Možno sa vydá viac e-kníh. Ja som však optimistka amyslím si, že ak sa niečo má naozaj vydať, tak sa to skôr alebo neskôr podarí. Treba len vydržať anebrať to tak vážne.
Peter Milčák, Modrý Peter
Veľmi vážne, možno si to v tejto chvíli ešte ani nevieme predstaviť. 95 percent pôvodnej slovenskej literatúry a umelecky hodnotnej prekladovej beletrie u nás vychádza vďaka podpore Fondu na podporu umenia. Ak by malo FPU k dispozícii rovnaký balík peňazí ako v minulom roku, nebude môcť zareagovať na vzniknutú situáciu, čo povedie k výraznému zníženiu počtu vydaných titulov. Vydávať pôvodnú slovenskú literatúru bez podpory FPU je totiž takmer nemožné. Ak bude FPU rozdeľovať rozpočet, ktorý má k dispozícii, medzi veľký počet titulov tak, že každý z nich podporí menšou sumou (povedzme polovicou zo žiadanej sumy), potom sa môže stať, že napokon väčšina z týchto kníh nevyjde, lebo malí vydavatelia nebudú schopní dofinancovať vyššími sumami väčšie množstvo titulov. V tejto situácii by som skôr privítal, ak by FPU pristúpilo k posudzovaniu projektov naozaj hodnotovo prísnejšie a podporilo radšej menší počet titulov sumami, za ktoré ich reálne bude možné vydať.
Veľa bude závisieť aj od čitateľov, od ich podpory, ktorú bude pôvodná slovenská literatúra v nasledujúcich mesiacoch veľmi potrebovať. Slovenská literatúra je vo svojich špičkách svetová a dúfam, že o tom vydavatelia budú môcť naďalej prinášať dôkazy.
Roman Michelko, Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov
Pre nekomerčnú literatúru a domácu literatúruto bude ďalšia rana. Dotácie z FPU nezohľadňujú zásadnú zmenu v náklade na tlač kníh, takže ich vydávanie bude ešte oveľa komplikovanejšie. Uvidíme, či pri udeľovaní grantov v tomto rokukomisie zohľadnia zvýšenénáklady a navýšiatakdotácie.Uvidíme, akosa zvýšená inflácia premietnedo spotrebiteľského správania, či sa trh kníh výrazne zmenší, klesne jeho obrat alebo to nebude ažtaké výrazné. Knižný trh je a vždy bol akýsi bonus, nie sú to produkty, ktoré sú pre životnutné, preto pri redukcii spotreby domácnostíbudú výdavky na knihymedzi prvými na rade. Ale nechcem hlásať sebanaplňujúce prognózy, ostáva nám len dúfať, že sa vyhneme najhoršiemu scenáru. Do istej miery tomu môže pomôcť aj FPU, resp. Ministerstvo kultúry SR. V rokoch hospodárskej krízypo roku 2009 sa zvyšovali objemy podpory a znižovala administratívna náročnosť čerpania grantov, aby sa knižnémutrhu pomohlo. Kiež by aj súčasná garnitúra prijala podobné opatrenia.
Valeria Malíková, výkonná riaditeľka vydavateľstva Ikar
Za naše vydavateľstvo môžem povedať, že určite budeme naďalej výrazne podporovať pôvodnú slovenskú tvorbu, ktorá tvorí významnú časť našej produkcie,amnohí autori sú aj veľmi úspešní.Aistotne budeme naďalej vydávať aj nekomerčné tituly, či už dielaslovenských autorov, alebo svetových autorov, pod značkou ODEON. Samozrejme, aj tieto tituly budú mať vyššie ceny ako doteraz.
Albert Marenčin, Marenčin PT
Nekomerčná literatúra bola vždy odkázaná na podporu – či už to boli dotácie, granty, sponzori, alebo to boli komerčne úspešné knihy, ktoré vydavateľomumožňovali ich financovať. Treba však povedať, že kvalitná nekomerčná pôvodná literatúra nemusí byť vždy „parazitom“ na knižnom trhu. Pre nás je to reklama zadarmo – aj keď vydanie niečo stojí a predaj je nízky. Fond na podporu umenia, ale aj ostatné podporné fondy majú nezastupiteľnú úlohu pri rozvoji knižného trhu a knihy zasa pomáhajú rozvíjať jazyk, kultúru a národnú identitu. Asi najhorší dopad zdražovania tlače (a kníh) bude na vydávanie debutov a mladých – ešte neoverených autorov. Z existenčných dôvodov tak budú vydavatelia ešte väčšmi presadzovať bestsellery a „overených“ úspešných autorov. Som však optimista, dobré tlačené knihy nezaniknú.
Lucia Mládeková, vydavateľstvo Tatran
Väčšia časť tohto špecifického portfólia sú stratové tituly, oktorých dopredu vieme, že si na seba jednoducho nezarobia. Aj tak ich však vydávame, pretože vnich vidíme vysokú kultúrno-spoločenskú hodnotu. Ale, samozrejme, platí, že vnáročných časoch pracujeme len sobmedzenými finančnými zdrojmi apočet nekomerčných titulov musíme limitovať. Vo vydávaní pôvodnej slovenskej tvorby nám pomáhajú aj pridelené granty zFondu na podporu umenia, no nie každý slovenský titul tento grant dostane. Na prekladovú európsku literatúru sa snažíme získať granty jednotlivých štátov. Ale ani s ich pridelením nikdy nemôžeme počítať dopredu, takže nákup práv na preklad nekomerčnej literatúry je vždy riziko. Aako to už skaždým finančným rizikom býva, je ľahké ho podstupovať včasoch hojnosti. No vdnešnej dobe si určite každý vydavateľ dvakrát premyslí, akú časť svojho edičného plánu venuje síce vysoko kvalitnej, ale na slovenskom trhu stratovej literatúre.
Mária Lešková, Slovenský spisovateľ
Domnievame sa, že nekomerčná literatúra apôvodná slovenská tvorba nie sú situáciou ovplyvnené inak alebo výraznejšie ako komerčná literatúra. Vnašom prípade došlo pri týchto tituloch rovnako len kmiernej úprave ceny aformátu. Žiadny titul nebol ztohto hľadiska zedičného plánu vyradený.
Juraj Heger, riaditeľ vydavateľstva Slovart
Na Slovensku máme pre pôvodnú literatúru anekomerčné knihy veľmi silný podporný nástroj vpodobe FPU. Myslím si, že úbytok vydávaných titulov by nemal byť citeľný.
Samozrejme, zdlhodobého hľadiska máme všetci – vydavatelia, autori, kníhkupci imédiá ako Knižná revue – úlohu propagovať naše knihy abojovať oto, aby si ich kupovalo (a čítalo ich) viac ľudí než doteraz.
Juraj Kuniak, Skalná ruža
V krajnom prípade skončíme. Rezervy už nie sú a zopakovanie situácie z minulého roku by sme neuniesli. Dúfam však, že až tak dramaticky sa situácia nevyhrotí. Vynasnažím sa spraviť maximum pre to, aby nám hospodárenie vychádzalo a mohli sme ísť ďalej. Sústredím sa na čo najužšiu spoluprácu s našimi tlačiarňami. V priebehu niekoľkých týždňov by som chcel pripraviť predbežné objednávky na celý edičný plán roku 2022. Predpokladám, že situáciu reflektuje aj FPU a bude mať pre ňu porozumenie.
Ivan Harman, Artis Omnis
V našom vydavateľstve vydávame len pôvodnú slovenskú tvorbu a zatiaľ neobmedzujeme edičný plán. Je možné, že vydavatelia budú pozornejšie zvažovať ekonomické aspekty jednotlivých titulov. Ale nepredpokladám nejaké výrazné obmedzenia. Vydávanie slovenskej nie celkom komerčnej literatúry bolo veľkým bojom na hranici prežitia aj doteraz a vždy sa jej vydávanie musí dotovať z komerčnejších titulov alebo cestou štátnej podpory. Inak by takéto vydavateľstvo neprežilo. Očakávam, že bude väčšídopytpo štátnej podpore. Ale nepredpokladámžiadnu veľkú „katastrofu“ ani v tomto segmente. Samozrejme, predajné ceny budú vyššie a je otázka, či čitatelia podporia „svojich“ autorov. V tom by mohol svoje urobiť aj štát, podpornými aktivitami na zvyšovanie čitateľskej gramotnosti a všeobecne podporou čítania už u detí na školách.
Jakub Drábik, Hadart Publishing
Dôsledky si netrúfame odhadnúť. Možno by sa mali zamyslieť kompetentní na ministerstvách či rôznych podporných fondoch, ako tieto dôsledky zmierňovať.
Mário Gešvantner, Albatros media
Rovnaké, ako na všetky tituly. Ak chceme nejakú knihu vydať, tak sa ju budeme snažiť vydať. Titulom, ktoré sme si vybrali, musíme veriť.
Magdalena Fazekašová, Trio Publishing
Neviem, beztak bola situácia pôvodnej nekomerčnej literatúry vposledných rokoch problematická. Zatiaľ by som však nelámala nad ňou palicu. Určite však budeme musieť uvažovať onových cestách kníh kčitateľom, ale najmä ozvýšení kreditu umenia, avrámci neho literatúry, vspoločnosti. My vnašej autorsko-vydavateľsko-kníhkupeckej bubline ovýzname literatúry vieme, dôležité je, aby si ho uvedomili aj tí, ktorí tvoria kultúrnu politiku.
Ilustračné foto z kníhkupectva LIC na Nám. SNP 12 v Bratislave, ktoré ponúka výlučne pôvodnú slovenskú tvorbu: Peter Sajkala
