ղľáԾ
Vtipné, hravé aoriginálne sú autorské rozprávkyPavla Rankova, nositeľa ceny Európskakniha 2020.
Pavol Rankov: Princezné aprincovia
Ilustrácie: Shiho Dono
Bratislava: Artforum, 2020
Sú oprincoch aprinceznách, kráľoch azbojníkoch, vystupujú vnich nadprirodzené rozprávkové bytosti ako piadimužíci adraci, ale aj panáčikovia zo stavebnice. Podobne ako Hans Christian Andersen aOscar Wilde, ktorí písali autorské rozprávky zamerané na aktuálne, najmä sociálne témy, Rankov sa koncentruje na komplexné psychologické aspekty súčasnosti. Rankovove rozprávky sa dotýkajú duše. Rozprávková kniha Princezné a princovia je ilustrovaná jemnými až snovými ilustráciami Shiho Dono, ktoré vynikajúco dopĺňajú brilantným jazykom vyrozprávané príbehy princov aprincezien.
Rozprávkoví súrodenci
Rankovov jazyk je moderný, prispôsobený detskému čitateľovi, ale stále rozoznávame typické rozprávkové štylistické postupy, slovosled a lexiku: „No apráve vtedy, keď Múdry, Mocný aMilý prichádzali, strhol sa na trhu veľký huriavk, lebo jeden taký zlodej slepkavými prstami sa pokúsil okradnúť istého mládenca.“ (s. 81) Veľmi vítaným prvkom je humor, atak si rozprávku užijú aj deti aj rodičia.
Vrozprávke Malá princeznička, ktorá zmenila svet je vjadre príbehu silné súrodenecké puto staršieho brata amalej sestričky. Ich láska, starostlivosť, hravosť avernosť je vprotiklade ku kráľovmu nezáujmu, chladu, lenivosti a strachu. Rozprávkovú vojnu vtipne ukončí červená lopta princeznej, atak mier zvíťazí nad vojnou aláska nad ľahostajnosťou.
Úplne iný súrodenecký vzťah je medzi Slavomírom aMiroslavom vrozprávke Princovia dvojčatá. Tu žiarlivosť, sebectvo achamtivosť vedú kizolácii. Namiesto slávenia mieru vedú princovia vojnu. Rankov veľmi autentickým spôsobom ukazuje, že nespokojnosť azávisť je onastavení mysle auhle pohľadu: „Zo štítov je výhľad do ďaleka aja budem otaký výhľad ukrátený,“ ponosoval sa Slavomír vkrajine s morom. A,naopak, Miroslav zkrajiny hôr sa sťažuje: „Už nikdy sa nebudem kochať západom slnka nad morskou hladinou.“ (s. 47)
dzá첹 ukazuje, aký deštruktívny je nedostatok lásky, skromnosti aempatie. Na záver vidíme, že zvlákien jednej rozprávky sa tká plátno ďalšej rozprávky: „Vtedy vznikali všelijaké neuveriteľné rozprávky ocisároch dvojčatách, ktoré sa zbláznili ajedného dňa prikázali nahádzať do hlbokej rieky všetko železo.“ (s. 68)
Konce – pokračovanie príbehu
dzá첹 Ženích pre princeznú Marianu môže byť aj hravou pomôckou pre deti, ktoré sa učia čítať. Ženích princeznej má mať dobré vlastnosti podľa prvého písmena vjej mene anesmie mať zlé vlastnosti, ktoré začínajú na toto písmeno. Marianin manžel má byť múdry, milý, mocný, aešte aj moderný amierumilovný, ale nemá byť márnivý, meravý, mrzutý, mľandravý ani mrzký, čo vedie kzábavným situáciám.
dzá첹 však tematizuje omnoho náročnejšiu myšlienku: človek nie je len jedna vlastnosť, prípadne jeden čin, ktorý hovorí za všetko, ale môže sa včase meniť, vyvíjať. Atak ako jedna vlastnosť nerobí ženícha, tak aj zvyky atradície nemôžu otrocky pretrvávať: „Nuž tak, jedny zvyky sú dobré, no iné treba zakázať!“ (s. 135)
Vrozprávke Princ väzeň rozmýšľame, čo robí princa princom. Princ má byť vznešený, uvážlivý, dôstojný, čestný, šľachetný, nemá mať veľkopanské maniere, nemá byť pyšný, nemá sa opíjať, prejedať, nemá si brať, čo mu nepatrí. Skrátka, nemá byť rozmaznaný. Rankovova rozprávka vylieči princa zjeho neduhov prácou. Pri práci sa princ naučí aj cudzí jazyk astane sa obľúbeným rozprávačom, pokorným atrpezlivým človekom. Ahoci rozprávka nekončí konvenčnou svadbou, ukazuje nám znovu nekonečné možnosti rozprávky, ktoré prechádzajú zrozprávky do rozprávky: „Nuž, toho koníka princ Rafael už nikdy nenašiel. Ale zato nám nič nebráni dúfať, že koníka získal nejaký milý človek, ktorý nešetril ovsom apríliš vraníka nenamáhal durným cvalom.“ (s. 168)
Dotyk duše
Vrozprávke Princezná Veroniana aríša dokonalých vzdelaná adobrá princezná túži vybudovať raj na zemi pre dokonalých ľudí vdokonalej krajine. Nechtiac však pre nich vybuduje väzenie aspôsobí nešťastie. Pretože ak „múdrosť je jediné, očo sa môžeš podeliť, apredsa ti to zostane celé“ (s. 175), ani múdrych a šľachetných ľudí nemôžeš oddeliť od ich blízkych, lebo utrpia všetci. Našťastie, Veroniana je múdra aláskavá panovníčka, nechá si poradiť, pochopí, že sa všetci navzájom potrebujeme, jeden od druhého sa učíme avtom je dokonalosť.
Atak, ako sa nedá úplne oddeliť vjednom človeku jedna vlastnosť, ako sa vjednej krajine nedokážu úplne oddeliť múdri odhlúpych, tak sa nedá od života oddeliť smrť. Aotom je posledná rozprávka tejto krásnej ainteligentnej zbierky rozprávok. Ako sa píše na začiatku rozprávky Obyčajný chlapček aprinc Minik, táto rozprávka „nie je skutočná rozprávka, pretože je skutočná. To, očom si budeme teraz čítať, sa presne tak isto – alebo takmer tak isto – aj naozaj stalo vskutočnom svete.“ (s. 200)
dzá첹 je oobyčajnom Chlapčekovi, ktorý rýchlo behá, rád skladá stavebnice achce sa stať skladateľom, teda staviteľom. Ale ochorie. Spolu sockom veľmi statočne atrpezlivo zvláda ťažkú liečbu aj pobyt vnemocnici, kde nie sú iba láskaví lekári. Vie, že mu bude zle, že bude cikať do „cikaničkovej fľaše“, že mu od infúzií popraskajú žily a že niektoré deti sa už do svojej postieľky nevrátia. Chlapček pomaly stráca sily, ale stále skladá vesmírne stredisko pre panáčika Minika, aby mohol raketou odletieť na planétu Nebius, lebo na Zemi panáčika nedokáže nik vyliečiť...
dzá첹 sa dotkla duše.
KatarínaLabudová(1976)
Získala doktorát zliterárnej komparatistiky na Masarykovej univerzite vBrne. Učí anglicky písanú literatúru na Filozofickej fakulte Katolíckej univerzity vRužomberku. Zaoberá sa najmä románmiMargaretAtwoodaAngelyCarter. Okrem postmodernej literatúry sa venuje ľudovým rozprávkam.VžilinskomArtforemoderuje pravidelné Literárne večery.
Ilustrácia Shiho Dono z knihyPrincezné a princovia (Artforum, 2020)
