��������

Nedávno som sa na webe Slovenskej asociácie knižníc (www.sakba.sk) dočítala, že viac ako 42% opýtaných študentov vo veku 14 – 17 rokov nečíta knihy počas školského dňa. 42 %? To je príliš vysoké číslo. Je to však skutočne tak?

Asi pred dvomi rokmi som absolvovala učiteľskú prax na jednom bratislavskom gymnáziu. Už vtedy boli čísla prieskumov čítania mládeže alarmujúce. Nedalo mi to a  urobila som si malý prieskum. Zistila som, že pätnásťroční študenti čítajú! Samozrejme, že povinnej literatúre typu Starec a more či Sládkovičovej Maríne sa vyhýbajú oblúkom, pretože tento typ literatúry nie je blízky ich veku. Ale čítajú Rowlingovú, Meyerovú, v súčasnosti Smithovej Upírske denníky či Urbaníkovú. Denne surfujú po nete a čítajú články o športovcoch, novinkách vo svete počítačov a áut. Často práve kvôli škole navštevujú Zlatý fond denníka Sme, kde si práve povinnú literatúru môžu prečítať online. Samozrejmosťou sú slovenské denníky, ktoré si zdarma čítajú v  online prevedení. Dokonca počas cesty do práce často stretávam mladých ľudí, ktorí prostredníctvom čítačiek „listujú“ e-knihami. A to nehovorím o audio knihách, ktoré sa tešia čoraz väčšej popularite. Aj na Facebooku si ľudia vymieňajú linky zaujímavých článkov, ktoré hromadne komentujú. A predsa aj toto všetko je čítanie! Netreba preto kriticky posudzovať násťročných študentov, ktorí odmietajú čítať zastaranú povinnú literatúru, skôr by ich mali nielen učitelia, ale predovšetkým rodičia podnecovať, aby čítali. Čokoľvek. Pretože ako kedysi dávno povedal francúzsky spisovateľ François Mauriac: „Čítanie – to sú otvorené dvere do kúzelného sveta.“ A  škoda, keď ich našim deťom, žiakom či súrodencom zatvoríme nezmyselným diktovaním, čo všetko si musia prečítať.