ղľáԾ
Pavilón Józefa Czapského, najnovšia a zároveň najmenšia budova komplexu Emeryk Hutten-Czapski, je súčasťou Národného múzea v Krakove. Vhlavnej budove areálu sa môžete zoznámiť so skutočnými drahocennosťami, pretože je tu vystavená najcennejšia numizmatická zbierka vPoľsku. Jej zakladateľom a pôvodným majiteľom bol v19. storočí zámožný šľachtic, zberateľ anumizmatik Emeryk Hutten-Czapski. Nová expozícia v budove vtvare veľkej bielej kocky si nevyžaduje toľko stráženia abezpečnostných opatrení, skrýva totiž hodnoty iného druhu. Venuje sa životu a dielu Emerykovho vnuka, vynikajúceho poľského intelektuála, spisovateľa, maliara akritika Józefa Czapského. Azároveň je aj pre nás skvelým príkladom, ako vmúzeu atraktívne predstaviť biografiu umelca.
Myšlienka vybudovať tento pavilón je spojená sposlednou vôľou Józefa Czapského. V závete daroval svoj bohatý archív Národnému múzeu v Krakove – vrátane cenných denníkov, osobných predmetov a zbierok kníh, ako aj dokumentov svojej sestry, literárnej historičky Márie Czapskej a ďalších členov tejto významnej rodiny, ktorá pred vznikom samostatného poľského štátu vroku 1918 sídlila na území dnešného Bieloruska.
Vlastenec a kozmopolita
Józef Czapski žil od roku 1946 vParíži, kde sapodieľal na založení poľského emigrantského časopisu Kultura (1947 – 2000), do ktorého pravidelne prispieval. Ako výtvarník sa usiloval oto, aby časopis nebol len spisovateľskou tribúnou exilových autorov, ale aj fórom moderného umenia. Cieľom redakcie bolo centralizovať najvýznamnejšie mená poľskej literatúry rozptýlenej po vojne po celom svete. No do Kultury prispievali aj svetovo uznávaní autori, ako napr. Albert Camus, Thomas S. Eliot, Emil Cioran alebo André Malraux.
Redakcia časopisu sídlila vmeste Maisons-Laffitte pri Paríži, kde viacerí príslušníci poľskej emigrácie, vrátane Czapského, žili apracovali. Aj to je jeden zpríbehov, oktorých sa dozviete vbielej kocke ukrytej vzáhrade muzeálneho areálu vcentre Krakova.
Významný básnik a esejista Adam Zagajewski napísal: „S Jozefom Czapským máme ťažkosti – náš svet je plný špecialistov, svet, kde prídavné meno „interdisciplinárny“ (hoci je to pekné slovo) môže znieť už iba ironicky alebo utopicky, si len ťažko poradí s osobnosťou výborného umelca, maliara a znalca umenia, ktorý bol aj účastníkom a svedkom tragických udalostí, vojakom, kronikárom, redaktorom, nedobrovoľným cestovateľom, vlastencom i kozmopolitom súčasne. Bol aj výnimočným spisovateľom, autorom prózy, ktorá si nezadá s najlepšími stránkami Białoszewského alebo Iwaszkiewicza.“
Človek osobného svedectva
Najslávnejšia Czapského kniha sa volá Na neľudskej zemi (1949). Túto reportážnu prózu hneď po poľskom vydaní preložili do francúzštiny (1949) ačoskoro aj do angličtiny (1951). Kniha totiž mala nielen literárny, ale aj veľký dokumentárny a politický význam. Z prvej ruky približuje katynský masaker zo začiatku roka 1940, ktorému vtedy umelec ako jeden zmála poľských dôstojníkov unikol.
V roku 1941 sa Nemecko obrátilo proti ZSSR azo sovietskych zajateckých táborov boli prepustené tisícky Poliakov. Umožnili im pripojiť sa k poľskej armáde, ktorá sa formovala na juhu Ruska. Jedným z nich bol Józef Czapski. Kniha obsahuje aj opis rokov nasledujúcich po jeho prepustení z tábora, predstavuje formovanie poľskej armády a jej náročnú cestu cez Strednú Áziu a Blízky východ na taliansky front. No prináša aj početné záznamy o stretnutiach s literárnymi osobnosťami (vrátane Anny Achmatovovej) a filozofické myšlienky o vzťahoch medzi národmi.
V povojnovom období J. Czapski ako jeden z očitých svedkov situácie poľských väzňov v sovietskom zajatí na túto tému často verejne vystupoval a svedčil o tom aj pred kongresom Spojených štátov.
Biela kocka
Koncepciu stálej expozíciePavilónu Józefa Czapského vytvorila scénografka, režisérka aherečka Krystyna Zachwatowiczová spolu so svojím manželom, slávnym režisérom Andrzejom Wajdom. Jej jadro je na druhom podlaží, ale najprv prejdeme kaviarňou na prízemí, ktorá svojím francúzskym štýlom odkazuje na desaťročia umelcovej emigrácie. Výstava je obsahovo aj vizuálne koncipovaná ako prechádzka časovou osou dlhého, plodného apestrého života tohto spisovateľa avýtvarníka. Zoznamujeme sa sjeho osobnou púťou, no zároveň zisťujeme, že kráčame po chodníku historických prízrakov, zlých snov 20. storočia, ato nielen pokiaľ ide opoľské dejiny, ale aj dejiny strednej Európy.
Práve možnosť uvedomiť si hmatateľne, na neobyčajnom životnom príbehu jedného človeka, širšie súvislosti prvej a druhej svetovej vojny a povojnového vývoja vEurópe, robí ztohto malého múzea zaujímavú zastávku pri objavovaní Krakova aj pre slovenského návštevníka. Velektronickej verzii sa tu napríklad dajú študovať cenné Czapského denníky, doteraz neznáme fotografie adokumenty zobdobia okupácie aneslobody vPoľsku. Samotné rukopisy denníkov sú príťažlivé artefakty. Autor ich vpriebehu desaťročí písal rôznymi atramentmi, farbami, fixkami, ceruzkami či pastelkami. Využíval papiere rôznej kvality aštruktúry. Do denníkov vkladal množstvo vedľajších poznámok, fotografií, výstrižkov z tlače, kresieb a náčrtkov.
Zaujímavosťou múzea je aj to, že návštevníci môžu nahliadnuť do presnej kópie Czapského izby z Maisons-Laffitte reprodukovanej vpomere 1 : 1, v ktorej prežil viac ako štyridsať rokov. „Presťahovala sa“ z Francúzska so všetkým pôvodným vybavením: nábytkom, suvenírmi, zbierkou kníh a dokonca aj s dverami a oknami.
Múzeum ponúka všetky vymoženosti svojej doby, okrem tradičného muzeálneho materiálu aj množstvo audiovizuálnych záznamov ainteraktívnych tabúľ, ktoré návštevníkovi umožnia prehĺbiť si vedomosti opovojnovej Európe ačinnosti stredoeurópskej emigrácie na Západe.
Józef Czapski: Hroby alebo poklady
(úryvok zeseje)
Aká je úloha nás, tej veľkej astále rastúcej emigrantskej masy vkrajine, ktorá už pred vojnou mala asi pol milióna našich emigrantov aje toľké storočia spätá snami tisícmi kultúrnych pút, vkrajine, ktorá prechádza ťažkým, pochmúrnym obdobím? Nepomer obetí Francúzska aPoľska vposlednej vojne, nedostatok nadšenia avôle pri obnove svojej krajiny, všetko to, čo tak pohoršuje adráždi prichádzajúcich zPoľska, nesmie vnás vymazať vedomie, že Francúzsko sa nezačalo roku 1939, že staré krajiny prechádzajú opätovnými cyklami pádov aobrody, že Francúzsko je jedným znajdôležitejších členov Európy, do ktorej patríme. Nesmieme kFrancúzsku pristupovať ako germánski barbari pristupovali kRimanom, ale ako obrancovia našich spoločných civilizačných výdobytkov, anetváriť sa, že by sme sa za jednu generáciu mohli odnárodniť; musíme podľa svojich síl spolupracovať na obrode tejto krajiny.
Pôvodne uverejnené včasopise Kultura č. 5/1948.
In: Piesok vpresýpacích hodinách. Antológia poľskej literárnej eseje 20. storočia. Bratislava: Kalligram, 2015.
Pavilón Józef Czapski
Národné múzeum vKrakove, dvor expozície Emeryk Hutten-Czapski
Piłsudskiego 12, Krakov, Poľsko
Otvorené vutorok až nedeľu od 9:00 do 16:00 hod., vsobotu od 10:00 do 18:00 hod., vnedeľu od 10:00 do 16:00 hod.
Դڴǰá: , tel. +48 12 433 58 40
Józef Czapski (Praha, 1896 – Maisons-Laffitte, 1993) bol poľský umelec, spisovateľ akritik. Narodil sa do významnej šľachtickej rodiny, študoval právo aumenie na univerzitách vPetrohrade aVaršave. Ako maliar bol príslušníkom skupiny tzv. kapistov, resp. koloristov, ktorá sa sformovala vmedzivojnovom období a čerpala inšpirácie zfrancúzskeho moderného umenia. Po vojne emigroval do Francúzska, kde bol spoluzakladateľom časopisu Kultura, legendárneho časopisu poľskej kultúrnej apolitickej emigrácie.
