ղľáԾ
...odpovedala so smiechom Izabela Zając, poľská prekladateľka, ktorá v krásnych klenbových priestoroch neskorogotického Domu Rubigall v Banskej Štiavnici prekladá román Beaty Balogovej – ǰé.
Izabela Zając – je absolventkou slovakistiky na Jagelovskej univerzite vKrakove, kde doteraz žije a tvorí. Na svojej alme mater prednášala predmet Súčasná slovenská kultúra. Doteraz preložila do poľštiny diela Daniely Kapitáňovej, Víťa Staviarskeho, Ivany Dobrakovovej, Moniky Kompaníkovej, Mariána Janíka a Jozefa Banáša a aj tri knihy pre deti. Od roku 2007 spolupracuje sfilmovou prehliadkou Kino na hranici. Od februára 2023 na vlnách Rádia Kraków moderuje reláciuNa slovíčkopre slovenskú menšinu obývajúcu región Malopoľska, prostredníctvom ktorej realizuje myšlienku prehlbovania vzťahov medzi Poliakmi a Slovákmi.
V rozhovore s Michalom Krížom pre Štiavnicke noviny sa vyjadrila tak k svojmu pobytu na rezidencii Trojica Air ako aj k svojmu vnímaniu prekladateľskej práce:
Ako sa Vám pracuje na preklade knihy počas pobytu TROJICA AIR?
I.Z.:Pracuje sa mi veľmi dobre. Je tu skoro neustále konštantné ticho, nič ma teda nerozptyľuje avobrovskej minimalisticky zariadenej pracovni sprekrásnymi klenbami sa cítim trochu ako svätý Hieronym pohrúžený do práce na preklade Biblie (smiech). V mnohých aspektoch je tento pobyt pre mňa zaujímavá príležitosť zmeniť priestor, pobudnúť na Slovensku trochu dlhšie anaplno sa venovať práci.
Čo je na preklade najťažšie ačím Vás táto práca napĺňa?
I.Z.: Hovorí sa, že vjazyku je zakódovaný spôsob zmýšľania, chápania sveta. Asi najlepšie to vidieť pri preklade právnických textov acelkovo v právnej terminológii, kde sú doslova filozofické rozdiely vspôsobe uchopenia javov, vich popise. Ak teda zoberieme právny systém ako nejakú kreáciu sveta, nejaký poriadok sveta aporovnáme právne poriadky dvoch krajín, tak uvidíme, že aj napriek kultúrnej príbuznosti aniekedy aj spoločným bodom vdejinách, vnímame veci inak. Je to síce fascinujúce, no zároveň to nastoľuje rôzne otázky. Ak to prenesieme na literatúru alebo film, lebo asi otom by sme sa mali rozprávať, previesť do druhého jazyka reálie, akúsi kultúrne špecifikum je tou najťažšou úlohou. Niekedy totiž jedno slovíčko alebo slovné spojenie dokáže vystihnúť dobové pomery alebo vyvolať asociáciu na konkrétny región, prostredie či historickú udalosť. Problém je vtom, že máme inú históriu, aaj keď sa naše dejiny prelínajú, môžeme mať odlišný pohľad na to, čo sa udialo, máme iné kultúrne pozadie, napr. rezonujú iné kultúrne javy zo svetovej kultúry avneposlednom rade aj iné regionálne špecifiká. Napr. slovíčko „východniar“ vsebe obsahuje veľa asociácií či kontextov, ktoré slovenskému čitateľovi nepotrebujeme vysvetľovať, ale skúste tento obsah vyjadriť dajme tomu v angličtine. Apritom čitateľ alebo divák sa nemá pri každej vete alebo dialógu pozastavovať alebo čítať poznámky pod čiarou, niektoré veci musí prekladateľ nebadane vložiť do textu. Nehovoriac otom, že pri filmoch vôbec nie je miesto na vysvetlivky atitulky majú obmedzený počet znakov. Vtom je pes zakopaný. Takže, ako vidíte, je to tvorivá práca a preto ma napĺňa. Mám rada tú rozmanitosť aokrem iného práve preto sa vprofesijnom živote venujem prekladu rôznych textov, nielen literárnych. A po takmer dvadsiatich rokoch práce, lebo začínala som ešte ako študentka, je to pre mňa stále zaujímavé, baví ma to. Samozrejme, neznamená to, že každý deň ťukám do počítača sblaženým úsmevom na tvári. Úsmev bledne akreativita sa vytráca keď dedlajn klope na dvere, ale to poznáme asi všetci (smiech).
Čo by som ešte pri téme prekladov zdôraznila, je skutočnosť, že niekedy si ľudia myslia, že prekladateľ dokonale pozná každú terminológiu vdvoch alebo viacerých jazykoch. Zoberme si však medicínu alebo stavebníctvo, kde máme vysoký stupeň odbornosti ašpecifický žargón. Väčšina znás ho nepozná ani vmaterinskom jazyku! Vtakých situáciách využívame skôr akési know-how, teda vieme, kde môžeme hľadať pomoc, niekedy veci konzultujeme s odborníkmi ajednoducho musíme sa veľa veci popri našej práci naučiť, dozvedieť a pochopiť. Ana to naozaj nestačí dobrý slovník. Jazyk sa mení, medicína či technologické postupy napr. pri výstavbe mostov či hĺbení tunelov tiež prechádzajú vývojom, žiaden slovník za tým nebude stíhať. Prekladateľ nie je automaticky prekladač, a tobôž nie chodiaci slovník. Pozoruhodné je, že napr. vslovenčine vmedicínskej terminológii, tam, kde máme slovíčko latinského alebo gréckeho pôvodu, má poľština častokrát domáci ekvivalent, ktorý väčšinou pre laika naznačuje podstatu zdravotného problému anaopak, tam, kde poľština používa cudzie slová, slovenčina má väčšinou domáci ekvivalent.
Je tu ešte jedná kategória textov, ktoré sa ťažko prekladajú, aspoň mne. Dostávam od nich žalúdočné vredy, kŕčové žily aekzém. To sú fádne letáčiky ako zkopírky, prípadne brožúrky plné za vlasy pritiahnutých metafor, ktoré sa snažia byť vtipné aupútať pozornosť, ale príliš sa im to nedarí. Texty písane nasilu, narýchlo ahlavne nedbanlivo. Vpodstate úplne zbytočné. Aj tie občas prekladám ato je teda ozajstná drina.
Máte čas pri pobyte spoznať aj naše mesto akde všade ste už boli?
I.Z.:Organizujem si čas tak, aby som popri prekladaní knihy mohla spoznávať okolie. Našťastie som ranné vtáča asova zároveň - najradšej pracujem skoro ráno avečer, aj do neskorých hodín. Vtakom režime by som mala poobede mať južanskú „siestu”, ale práve tu využívam na turistiku. Veľmi som si obľúbila vyhliadky slavičkami priam stvorené na čítanie kníh arozjímanie, okolie Kalvárie, cintoríny na kopcoch abotanickú záhradu. Páči sa mi komorná atmosféra kina Akademik, ktoré mám doslova za rohom. Počas pobytu som sa zúčastnila aj festivalu Amplión, zažila som priam luxusnú prehliadku kaštieľa vo Svätom Antone, kde som bola jedinou návštevníčkou, neskutočné pútavý výklad spojený sprechádzkou okolo tajchov Červená studňa aOttergrund pri príležitosti dňa architektúry. Avneposlednom rade sú tu aj miesta s neopakovateľnou atmosférou ako napr. Hájovňa, ktorá - asi netypicky - bola mojou prvou zástavkou hneď po príchode do Štiavnice, ale aj Sitno sjeho historickým pozadím či malebná dedinka Ilija snádherným kostolíkom sv. Egídia amomentky ako pohľad na kamzíky na múroch hradu Šášov… Určite si zo Štiavnice odnesiem veľa zážitkov. Aasi jediné, čo som občas oľutovala, je skutočnosť, že som so sebou nemala bicykel. Zo začiatku som sa spoliehala len na vlastné nohy, ale rýchlo sa ukázalo, že bez autobusov to nepôjde. Nakoniec mám dojem, že by som krásy Štiavnice aokolia mohla už doslova profesionálne „predávať“, takže ma pokojne môžete poslať rovno na veľtrh cestovného ruchu ako živú reklamu (smiech).
Ak sa Vám rozhovor s Izabelou Zając páčil, môžete ju zažiť naživo vrozhovore sBeatou Balogovou, autorkou románu ǰé, vArt Cafe Banská Štiavnica, 13. Októbra 2023 o17.00. Srdečne pozýva aMesto Banská Štiavnica.
