ղľáԾ
Základným konfliktom debutového románu Loly Shoneyin z roku 2010 je konflikt medzi tradičným patriarchátom a feministickou modernitou.
Keď v novembri 2019 navštívila Bratislavu literárna celebrita, nigérijská spisovateľka Chimamanda Ngozi Adichie, vodpovedi na otázku, ktorí sú jej obľúbení súčasní spisovatelia, spomenula ako prvú nigérijskú autorku Lolu Shoneyin. Vlani sme sa dočkali prekladu bestselleru tejto u nás doposiaľ neznámej spisovateľky z vydavateľstva Inaque, ktoré aktívne propaguje modernú africkú prózu, čo je v našich končinách pomerne exotická záležitosť.
Základným konfliktom debutového románu Loly Shoneyin (1974) z roku 2010 je konflikt medzi tradičným patriarchátom a feministickou modernitou – téma, ktorá dominuje v literatúre afrických žien od jej počiatkov v 60. rokoch 20. storočia, no v 21. storočí nadobudla novú radikálnosť a naliehavosť. Shoneyin tento konflikt veľmi úspešne posúva do komickej polohy, čím dosiahla, že po románe siahajú aj čitatelia, ktorí by ho inak prehliadli. Stal sa aj predlohou veľmi populárnej divadelnej adaptácie Rotimi Babatundeho, ktorá mala premiéru vroku 2018 vLondýne. Recenzie pôvodného vydania románu ho nadšene oslavovali ako „zábavný“, „svieži“ či „prekypujúci bujarosťou.“ Na druhý pohľad však nemožno prehliadnuť, že román sa zaoberá nie veľmi zábavnými témami, ako sú znásilnenie, mizogýnia, nútený vydaj, domáce násilie aheteronormatívnosť.
Hlavná hrdinka Bolanle je mladá žena suniverzitným vzdelaním, ktorá sa stane štvrtou manželkou nigérijského biznismena a patriarchu Babu Segiho. Jej blízki nechápu, prečo sa niekto ako ona „zahadzuje“ ako štvrtá manželka hlúpeho, obézneho aodpudzujúceho muža. Pre Bolanle je to manželstvo zrozumu: Baba Segi je ňou natoľko očarený (skutočnosť, že ho chce vzdelaná žena ako Bolanle, mu nesmierne dvíha ego), že ho nezaujíma jej minulosť. Jeho tri negramotné manželky sa však tomu ani trochu netešia: Bolanle je pre ne rivalkou. Jej prestížny univerzitný titul zároveň komplikuje manželstvo aj Segimu. Ako to vysloví jeden známy, „Chceš, aby Baba Segi skončil vo väzení? Kto by si dovolil ťahať za vlasy študovanú?“ (s. 14) Inými slovami, Bolanle je moderná žena, od ktorej manžel nemôže vyžadovať, aby ho poslúchala tak, ako bol zvyknutý.
„Nedotknuteľné“ témy
Príbeh prelamuje niekoľko kultúrnych tabu. Predovšetkým tabu mužskej neplodnosti, oktorej sa vtradičných afrických spoločnostiach nehovorilo: vpatrilineárnych kultúrach, kde pokračovanie rodu zabezpečuje otec, by mužská neplodnosť znamenala vyhynutie rodu, teda fatálne zlyhanie, ktorým muž stráca celú svoju ľudskú hodnotu. Vdruhom rade, román jednoznačne odsudzuje polygamiu, ktorú mnohé africké kultúry – aj tie, ktoré prijali kresťanstvo, – dodnes považujú za normálnu formu manželstva. Pre Lolu Shoneyin je polygamné manželstvo vo svojej podstate nerovné, pretože táto inštitúcia je založená na predpoklade, že ženy možno nahradiť. Ďalšie tabu, ktoré román otvára, je lesbická sexuálna identita. Príbeh ženy, ktorá nikdy nemala možnosť vyjadriť svoju príťažlivosť kženám amusela sa vydať, je asi najtragickejší zo všetkých ľudských osudov, ktoré román opisuje. Jej matka opakuje tradičnú mantru, že jediný spôsob, ako sa žena stáva dospelou aplní si svoju spoločenskú úlohu, je materstvo. Vanimistických kultúrach plodenie detí však nie je len spoločenská povinnosť: je to priam existenciálna nevyhnutnosť, bez ktorej sa človek stáva „duchom vo svete plnom života“ (s. 94). Ak nemá potomkov, jeho život sakončí smrťou azároveň tým „zabíja“ svojich predkov, ktorých nebude mať kto uctievať. Ženské telo sa tak stáva nástrojom rodenia detí:. Román nástojí na tom, že ženské telo má aj iné významy ažena má právo rozhodovať osvojom tele aživote. Sexuálna túžba po inej žene, ktorá sa prebudí vjednej zhrdiniek, pripomína alternatívne životy, identity amožnosti, ktoré nigérijským ženám popiera tradičný patriarchát. Lesbická túžba tu však nie je len prejavom inej sexuálnej identity, ale aj túžby po slobode, nezávislosti, rodovej rovnosti, moci nad svojím životom anárokom na sexuálnu rozkoš,. Román zreteľne volá po novom spoločenskom poriadku, ktorý by tieto alternatívne identity umožnil, apolygamiu, podriadenie žien,dohodnuté manželstvá, obligátne rodičovstvo a „povinnú heterosexualitu“ považuje za prežitok.
Feminizmus s prísadou satiry
Napriek týmto politickým odkazom treba zdôrazniť, že román nie je ideologickým, ale výsostne umeleckým textom, ktorého hlavnou devízou je nadhľad ahumor. Svoj radikálny feminizmus podáva okorenený vtipom asatirou. Text nezaprie, že autorka svoje prvé literárne úspechy zožala ako poetka: jazyk používa smajstrovskou precíznosťou, aby evokovala najmenšie detaily vpsychickej aspoločenskej skúsenosti svojich hrdinov ahrdiniek. Čím je jazyk precíznejší, tým je, samozrejme, dôležitejší preklad. Prekladu by prospelo, keby sa menej držal anglických vetných štruktúr aslovných zvratov, ktorých doslovné preklady pôsobia miestami rušivo, anebál sa slobodnejšie narábať so slovenským jazykom, keďže slovenčina má iné pravidlá azvyklosti ako angličtina. Naopak, niekedy sa preklad až príliš odchyľuje od originálu: nie je napríklad jasné, ako sa The Secret Lives of Baba Segi‘s Wives stal vslovenskom preklade „Tajným životom štyroch manželiek“, keďže pointa je vtom, že každá manželka má svoj vlastný tajný život. Román trvá na tom, že ženám nemožno určiť, ako majú žiť svoje životy, aponúka rôzne možnosti, ako môže žena nájsť svoje šťastie – a to všetko robí súprimnosťou, duchaplnosťou apoetickosťou. Tento príbeh bude čitateľov prenasledovať ešte dlho po jeho prečítaní.
Dobrota Pucherová
Literárna vedkyňa, pôsobí vÚstave svetovej literatúry SAV.
Lola Shoneyin: Tajný život štyroch manželiek
Preklad: Júlia Zelenčíková
Bratislava: Inaque, 2022
Na fotografii nigérijská spisovateľka Lola Shoneyin.
Foto: Harald Krichel / Wikimedia Commons
