ղľáԾ
Alexandra Salmela (*1980) sanarodila vBratislave, tu vyštudovala ajdivadelnú dramaturgiu. Vsúčasnosti žije vo Fínsku, má dvedeti aza svoj po fínsky napísaný debut získala viacero ocenení. dostala sa aj dofinále najvýznamnejšej literárnej ceny Finlandia. Dokonca kvôli nejzmenili aj štatút, lebo dovtedy sa otúto cenu mohol uchádzať lenautor sfínskym občianstvom. Vďaka pozmenenému štatútu slovenskej súťaže Anasoft Litera sa môže uchádzať aj otúto cenu. Porota vybrala jejromán 27čiže smrť robí umelca do finálovej desiatky.
Bolo ťažké nájsť preslovenku píšucu po fínsky vydavateľa knižného debutu?
S fínskym vydavateľstvom Teos som sadostala prvýkrát dokontaktu vrámci literárnej súťaže Mikä ihmeen uussuomalainen (hrubo preložené ako „čo je toten Novofín?“) preautorov, ktorých materinským jazykom nie je fínčina. Vyhrala somdruhé miesto ana prvé stretnutie svydavateľkou som šla odhodlaná chytiť šancu za pačesy aopýtať sa, či byteoreticky nemala záujem prečítať si ajnejaký môj dlhší text. Namoje prekvapenie odpovedala áno. Keďže vtej chvíli nijaký dlhší text ešte neexistoval, začala som na ňom pracovať. Dá sateda povedať, že bezprvotného záujmu vydavateľstva avedomia, že niekto má otext predbežný záujem, bysom knihu nikdy nenapísala.
Slovenský preklad vyšiel vovydavateľstve Q 111. oslovili stevydavateľku vyalebo ona vás?
Zahraničné práva za mňa rieši agentúra. Knihu naSlovensko ponúkla pomerne skoro povyjdení vo Fínsku a pokiaľ viem, Vydavateľstvo Q111bolo jediné, ktoré vtej ranej fáze prejavilo reálny záujem.
S čím stemali pripreklade doslovenčiny najväčší problém?
Knihu somprekladala soSilviou Žilinskou. Osobne somnechcela prekladať vôbec, lebo sompresvedčená, že človek potrebuje mať od diela odstup, aby na ňom vedel pracovať kreatívne. Nadruhej strane, autorstvo miumožnilo text upravovať a meniť dotakej miery, doakej bysom si topri cudzom diele nedovolila. Aj rôzne interkultúrne narážky somasi vedela čítať najlepšie jasama. Najproblematickejší bolasi jazyk. Fínsku verziu vyzdvihovali preinakší, čerstvý prístup k jazyku. Fínčina je veľmi tvárna aja, keďže som sa junaučila až vdospelom veku – pred ňou nemám taký rešpekt akorodení Fíni. Používam zvraty či novotvary, ktoré by Fín nikdy nepoužil. Navyše medzi spisovnou ahovorovou fínčinou jepomerne veľký rozdiel tak v morfológii a syntaxi, ako aj vslovnej zásobe. Napriek tomu písaná forma hovorovej fínčiny už nie je vliteratúre lencharakterizačným prvkom nižších vrstiev, mládeže či podsvetia. Náročné bolo teda aspoň čiastočne previesť zvláštnosť jazyka originálu doslovenčiny avpašovať dotextu iniekoľko kacírskych slovíčok, ako „neni”, „né”, „jak”. Namoje veľké prekvapenie s ichpresadením bolomnoho väčší problém ako shrubými nadávkami.
Do akých jazykov je už román preložený?
V týchto dňoch román vychádza včeštine, finišuje sa s poľským, dánskym a talianskym prekladom.
Aké sú prvé reakcie vašich slovenských priateľov ablízkych?
Pokiaľ viem, najbližšie príbuzenstvo knihu ešte nečítalo. Prvú reakciu somdostala od bývalého spolužiaka Dana Majlinga, dramaturga DAB vNitre. Bola mimoriadne lichotivá, napriek, či práve pre to, že mivynadal zatotálne nabúranie svojho nabitého pracovného programu.
