Viera 艩venkov谩 patr铆 medzi 啪ensk茅 spisovate木ky, ktor茅 sa neoz媒vaj煤 prive木mi nahlas, ale ich v媒pove膹 nie je preto menej n谩stoj膷iv谩 ako v媒pove膹 autoriek, ktor茅 na seba upozor艌uj煤 v媒raznej拧铆m tematick媒m z谩berom, 拧pecifick媒m, zvl谩拧tnej拧铆m prostred铆m 膷i in媒mi, akoby mimoliter谩rnymi kvalitami. 艩venkov谩 je v拧ak od za膷iatku orientovan谩 拧pecificky na liter谩rnu, nie mimoliter谩rnu v媒pove膹. Chce n谩m jednoducho nie膷o poveda钮 a聽hl谩si sa so svoj铆m slovom nie ve木mi 膷asto, no bez dlh拧铆ch odm暮k. Publikova钮 za膷ala v聽Mladej tvorbe, okolo ktorej sa grupovala mlad谩 b谩snick谩 i聽prozaick谩 gener谩cia otvoren谩 k聽svetu bez ideologickej pr铆钮a啪e v聽r谩mci dan媒ch dobov媒ch mo啪nost铆. Za zbierku poviedok Biela pani Zuzana bola odmenen谩 ako naj煤spe拧nej拧ia debutantka roka Cenou Ivana Krasku. Tematika Povstania sa objavuje v聽jej rom谩ne Limbov媒 h谩j. U啪 v聽novele Z谩ti拧ie s聽gitarou nazna膷ila v拧ak svoj prednostn媒 z谩ujem o聽木煤bostn媒 vz钮ah, zv盲膷拧a v拧ak ide o聽vz钮ah nenaplnen媒. Sledovanie mu啪a a聽啪eny vo vz谩jomnom vz钮ahu, kde si v聽ranej tvorbe v盲膷拧mi v拧铆ma osamotenos钮 啪eny ako osamotenos钮 mu啪a, sa nesk么r stane nosnou l铆niou mnoh媒ch jej dlh拧铆ch pr贸z. Postupne prech谩dza k聽膷oraz hlb拧ej reflex铆vnosti, nie je v拧ak u聽nej demon拧trovan谩 tak priamo膷iaro ako napr铆klad u聽膹al拧ej 啪enskej autorky, takisto nosite木ky ceny Ivana Krasku u聽E. Farka拧ovej. V聽zbierke poviedok Tatransk茅 romance sa tak谩to tendencia prejavuje v聽rozpr谩van铆 o 木u膹och, ktor铆 ist媒m sp么sobom bilancuj煤 svoje vz钮ahy, ich naplnenie a聽zmysel svojho 啪ivota. Neur膷itos钮 hodnotenia a聽pominute木nos钮 tr谩penia a聽probl茅mov sa prejavuje aj spl媒van铆m dial贸gov vo vn煤tornom monol贸gu post谩v. Postavy nato木ko spl媒vaj煤 s聽autorkin媒m vlastn媒m svetom a聽s聽jej postojmi, 啪e ich napokon vn铆mame ako monolitn茅. Rodn媒 kraj s聽panor谩mou Tatier sa pre 艌u v拧eobecne stal zdrojom in拧pir谩cie pre liter谩rnu tvorbu, z谩zem铆m sn铆vania o聽detstve. V聽jej pr谩cach od prv媒ch pr贸z a啪 po dnes o啪铆vaj煤 oby膷ajn铆 木udia z聽horsk媒ch ded铆n, drobn茅, v拧edn茅 postavy, pohlten茅 ka啪dodenn媒mi staros钮ami. Kdesi za ich nen谩padn媒mi osudmi sa v拧ak v啪dy vyp铆naj煤 tatransk茅 kon膷iare ako symbol sily, st谩losti a kr谩sy, ako mo啪nos钮 木udsk茅ho dotyku s聽ve膷nos钮ou. V rom谩novej novele Listy vo vetre na膷rela do rodinnej kroniky a spolu s vlastn媒m koment谩rom k skr谩ten媒m rodinn媒m udalostiam vznikla p么sobiv谩, poetick谩聽s谩ga jej rodu. Nateraz posledn媒m svoj铆m dielom potvrdila svoju sp盲tos钮 s rodn媒m krajom a schopnos钮 拧ir拧ie聽vn铆ma钮 rodinn茅 a v拧eobecne 木udsk茅 s煤vislosti.
Anna Blahov谩
