Iba vďaka najslabším (a mám na mysli aj zvieratá) môžeme vsebe objaviť vyššie city, ktoré sú vlastné iba nám ľuďom a vyjadrujú našu spoločenskú podstatu.
Z rozhovoru s Tomášom Strakom, dostupné online .
Mojou cieľovou skupinou sú predovšetkým čitateľky a čitatelia, ktorí sa neboja slova feminizmus, neveria rozprávkam o vždy usmievavých, obetavých ženách a tvrdých mužoch, ktorí neplačú, majú radi čierny humor a iróniu. Asi to nebude veľké percento obyvateľov.
Ak by som chcela iba šokovať, prebehla by som sa holá po Hlavnej ulici vKošiciach a nemusela toľko sedieť za počítačom. Moje texty podľa mňa lezú pod kožu. A to je rozdiel.
Píšem hlavne o ženách a ak sa tam pripletú nejakí muži, snažím sa opísať ich tak, ako ich vnímam ja.
Myslím, že ma druhá kniha naučila lepšie pracovať senergiou, ktorú vsebe mám pri písaní. Niekedy je príliš veľká a veľmi sa ponáhľam. Pri druhej knihe som sa ponorila hlbšie do sveta žien, do ich mystického, vnútorného, neviditeľného sveta, do ich myšlienok, obáv, vnútorných konfliktov a túžob. A nebola to žiadna romantika.
