Keď vroku 2006 Tine Čornej konečne ako kniha vyšli Rozhovory ztýždenníka TV oko, ktoré počas niekoľkých rokov predtým pravidelne publikovala vnovinách, bol na tejto radostnej chvíli iba jeden malý kaz – že to tak dlho trvalo.
Takéto skvelé rozhovory na Slovensku vtom čase nikto nepísal, nikto ich nedokázal vybrúsiť do takého precízneho tvaru - naozaj nikde inde sme sa ozaujímavých ľuďoch nedozvedeli toľko zich zaujímavých odpovedí na autorkine starostlivo pripravené otázky, takže autor úvodu Kornel Földvári mohol vúvode knihy pravdivo napísať, že „ keby Tina Čǰá robila rozhovor hoci aj spamätníkom neznámeho vojaka, nepochybne by prelomila jeho oficióznu monumentálnosť adozvedeli by sme sa oňom toľko, aby sme sa vžili do jeho túžob, obáv apocitov vo chvíli, keď ho poslali zahynúť vo vojne.“ Autorka robila takéto rozhovory ďalšie dva roky – aopäť to bola každý týždeň radosť zočakávania, že sa vždy stretneme so zaujímavým človekom, sjeho jedinečnými názormi smyšlienkami, ba – bez zveličovania – až akousi našou národnou skúsenosťou amúdrosťou. Vieme, ako je to so starými novinami, sú vknižniciach, no nikto ich nemá poruke, keď by sa chvel vrátiť kpekným slovám, na ktoré sa pamätá. Aj preto treba uvítať, že autorka pripravila druhú knihu svojich rozhovorov, že opäť mohli byť vjednej knihe, kde by znovu mohli vytvoriť záznam ojednej časti nielen kultúrneho bohatstva našej spoločnosti (o to cennejšiu, že sa dá priamo porovnávať aj snázormi výnimočných ľudí zo zahraničia).
Nepreháňam – takýchto kníh nie je nikdy dosť.
Dušan Dušek
Rozhovor je alchýmia. Za otázkou aodpoveďou sa skrýva putovanie sa pravdou, hĺbkou a krásou, je to nachádzanie spoločného lana pýtajúceho aodpovedajúceho, po ktorom sa dá vyšplhať do vopred neodhadnuteľných výšin. Rozhovor chce od novinára veľa. Vyžaduje schopnosť naladiť sa na svojho respondenta, udržať jeho pozornosť, otvoriť vňom človeka, vydráždiť jeho záujem povedať viac. Vpublicistickej rovine ide ožáner prinášajúci informácie, ktorý, ak má byť kvalitný ahodnotný, potrebuje skúseného, erudovaného apripraveného žurnalistu. Tiež to ale musí byť človek otvorený, vnímavý - osobnosť, ktorá sa nestratí vschematizme, ale svojím vnútorným duševným kompasom nájde orientáciu včloveku. Novinár je tak zároveň dirigentom, aj poslucháčom. Tina Čǰá prináša vknihe Vpostmodernom svete rozhovory sintelektuálmi zrôznych oborov. Sú to ľudia vzdelaní, inteligentní, ľudskí, ktorí prekročili prah malého piesočku okolo seba ana spoločnosť ajej stav dokážu hľadieť sdávkou nadhľadu, erudovanosti a záujmu. Sú to intelektuáli, ktorí nie sú svetom samým pre seba, ale stávajú sa tým vzácnym avpostmodernom svete ojedinelým druhom, ktorý spoločnosť analyzuje, vyciťuje, pretvára. Jedným znich je aj samotná Tina Čǰá, sediaca oproti odpovedajúcemu. Jej otázky sú odrazom dokonalej znalosti tematiky, novinárskeho remesla, aj osobitého tempa análady rozhovorov. Vneposlednom rade je predmetom jej záujmu človek so svojím vnútorným duševným vlastníctvom. Rozhovory vknihe publikované vznikali vobdobí rokov 2006 až 2015 aich spoločným znakom je snaha pomenovať čo najpresnejšie stav našej spoločnosti. Už samotný výber hostí naznačuje, že pôjde ohodnotný materiál, ktorý prinesie hlbšiu reflexiu. Skladateľ Vladimír Godár, výtvarník Dezider Tóth, filozof aredaktor Egon Gál, psychiater Ivan Žucha, spisovateľ, novinár Martin M. Šimečka amnohí ďalší vystupujú vknihe jednak ako profesionálne úspešní ľudia, čo vspojitosti sosobnosťami ich významu vyznieva tak trocha ako prázdna klišé fráza, ale tiež intelektuáli schopní naplniť význam knihy, ateda analyzovať stav, vktorom sme sa ocitli. Napriek tomu, že rozhovory vznikali vširšom časovom rozpätí, nestrácajú ani vdnešných časoch svoju aktuálnosť aapelatívnosť. Tina ako publicistka prechádza plynule zpracovnej oblasti kširším kontextom avzávislosti na jedinečnosti osobnosti sa pýta na rôzne spoločenské témy. Hercovi apolitikovi Milanovi Kňažkovi kladie otázky o vývoji slovenskej spoločnosti apolitickej kultúry od revolúcie až po súčasnosť, zaujíma ju názor askúsenosti srozdelením Československa aj odsunutie podpory arozvoja kultúry na druhú koľaj počas jeho pôsobenia po vláde. SEgonom Gálom, filozofom, ktorý prežil hrôzy koncentračného tábora rozoberá slovenský štát aj náročné filozofické témy ohľadom prítomnosti zla vľuďoch. „Z psychologického hľadiska – je to prejavom toho, že ľudia oveľa viac podliehajú autorite, než si to sami pripúšťajú?,“ pýta sa Tina Čǰá. „Ľudia sú omnoho menej racionálni, ako si osebe myslia. Podliehajú spoločenskému tlaku, správajú sa tak, ako sasprávajú ľudia okolo nich. Prispôsobujú sa situácii,“ odpovedá Egon Gál.
Z obsahového hľadiska je kniha V postmodernom svete plná myšlienok, podnetných úvah, inšpirujúcich názorov a hlbokých reflexií. Tine Čornej sa vkaždom rozhovore darí nasledovať tempo, akýsi neopísateľný rytmus interview, ktorý vjej opratách nestráca dynamiku, ani plynulosť. Tina je príkladom kvalitného publicistu rovnako ako je kniha Vpostmodernom svete výstavnou skriňou rozhovoru ako žánru. Okrem spomínanej orientácie vtémach aživotopise svojich respondentov sa autorke podarilo neskĺznuť do redundantnosti. Tina Čǰá nerecykluje, hľadá nové súvislosti. Za zmienku stojí aj fakt, že sa ako publicistka vrozhovoroch neprebíja dopredu, nevynáša na obdiv svoju znalosť ani názor – počúva, vníma akrehkú niť toku myšlienok udržiava napnutú od prvej po poslednú stranu.
Diana Mašlejová, 2016
