ղľáԾ
Vedecký záujem Tibora Žilku sa orientoval na problematiku semiotiky umenia, štylistiky, naratológie a poetiky umeleckého diela. Viaceré z nich predstavujú ťažiskové témy jeho prvých monografií napísaných v maďarskom jazyku: A stílus hírértéke, (Informačná hodnota štýlu, 1973 ), Stilisztika és statisztika (Štylistika a štatistika, 1974), Poétikai szótár (Poetický slovník, 1977). Najpopulárnejšou ajednou z najcitovanejších publikácií Tibora Žilku je Poetický slovník (1984). V rámci slovníkovej literárnej tvorby vňom autor nevysvetľuje poetologické javy izolovane, ale systémovo, na základe vzťahov a súvislostí. Pri výbere príkladov pritom kladie osobitný dôraz na súčasnú literatúru a jej významných predstaviteľov. Poetický slovník ponúka príjemcovi spoznávať nielen súčasnú literatúru, ale aj nové smery a tendencie jej vývinu. Za druhé, prepracované a rozšírené vydanie (1987) bola autorovi udelená Cena vydavateľstva Tatran. Na túto publikáciu nadväzuje aj Vademecum poetiky (2006), ktoré sa stalo obľúbenou príručkou pre študentov slovenskej literatúry a estetiky. Žilka je tiež spoluautorom Teórie literatúry pre gymnáziá astredné školy, ktorej koncepciu sám vypracoval anavrhol. Vroku 2012 vyšlo šieste, prepracované vydanie tejto učebnice.
Ďalšou výraznou oblasťou výskumu Tibora Žilku je problematika postmodernizmu aintertextuality. Intertextualite sa začal venovať na pôde súčasného nitrianskeho Ústavu literárnej a umeleckej komunikácie. Jeho inšpiračnými zdrojmi sa stal výskum teórií metatextu Antona Popoviča z polovice 70. rokov a teória „intertextovosti“ v diele Julie Kristevovej Le texte du roman (Text románu, 1970). Od začiatku 90. rokov sa odborná tvorba Tibora Žilku ťažiskovo orientovala k západnej literárnej a umenovednej teórii, najmä kpostštrukturalistickým teóriám umeleckého diela (J. Kristevová, J. Derrida, J.-F. Lyotard, G. Genette ai). Žilka upozorňoval na terminologickú a z nej vyplývajúcu významovú odlišnosť medzi slovanskou a románskou literárnou vedou a západnou, predovšetkým anglofónnou literárnovednou terminológiou. Aspekt metatextového nadväzovania, Žilka označuje pojmom intertextualita. Nepoužíva termíny prototext a metatext, za základné východisko medzitextového nadväzovania považuje vzťah: pretext/text → posttext. Súčasne s odkrývaním jednotlivých spoločných arozdielnych významových rovín literárnovedných termínov nakoniec dospel k chápaniu intertextuality v dvoch podobách: ako adaptačného (zjavného) alebo aluzívneho (skrytého) nadväzovania jedného umeleckého textu na iný text (pretext) alebo rozličných foriem citácií či kvázicitácií, alúzií v posttexte.
Prvé teoretické práce o problematike moderného apostmoderného naratívneho umenia Tibor Žilka publikoval vodborných časopisoch na sklonku 80. rokov 20. storočia atejto téme sa venoval aj v monografii Téma a štýl v postmoderne (Postmodernistické aspekty prozaických textov) z roku 1991. Dotýkala sa otázok teórie, recepcie ainterpretácie umeleckého textu od popredných predstaviteľov svetovej literatúry (P. Süskind, V. Nabokov, K. Vonnegut, G. G. Márquez, F. Kafka, A. Gide, J. L. Borges, U. Eco, J. Joyce), ako aj pôvodnej slovenskej prózy (P. Vilikovský, R. Sloboda, D. Mitana, L. Grendel, V. Bednár). V domácom literárnovednom kontexte ide o prvú odbornú publikáciu tohto druhu.
V roku 1998 sa z iniciatívy Tibora Žilku uskutočnila v Nitre medzinárodná konferencia s názvom Intertextualita v postmodernom umení, kde sa medzitextové nadväzovanie už neskúmalo len v literárnom kontexte, ale aj v súvislosti s divadelným, výtvarným a filmovým umením. Práve vzájomný vzťah literatúry a filmu sa stal významnou témou mnohých Žilkových štúdií i monografií na začiatku 21. storočia. Medzi jeho najzásadnejšie výstupy v tejto oblasti patria publikácie (Post)moderná literatúra a film (2006) a Od intertextuality k intermedialite (2015). Žilkova teória adaptačných postupov (eliminácia, adícia, kontaminácia) a intertextuality (komplexná, systémová a parciálna nadväznosť) sa stala frekventovane citovanou v komparatistických štúdiách venovaných filmovým, resp. televíznym adaptáciám. V roku 2013 stál profesor Žilka, ako riaditeľ Ústavu stredoeurópskych jazykov a kultúr Fakulty stredoeurópskych štúdií UKF v Nitre, pri vzniku medzinárodnej konferencie Česká literatúra a film. Táto konferencia sa dočkala ďalších štyroch podujatí sidentickou témou apriniesla nielen podnetnú reflexiu vzájomných vzťahov literárneho a filmového umenia v českom kultúrnom prostredí, ale aj originálny pohľad na tieto diela v širšom (stredo)európskom kontexte. Medzi účastníkmi piatich ročníkov konferencie Česká literatúra afilm boli významní literárni afilmoví vedci zČeskej republiky, Maďarska, Poľska, Ruska aSlovenska.
Tibor Žilka vo svojich odborných prácach rozvíjal aj ďalšie témy: premeny kategórie rozprávača v románovej tvorbe, približovanie duchovných a kresťanských impulzov vumeleckej tvorbe, hodnotové a recepčno-interpretačné aspekty moderného a postmoderného umenia atď. Problematike postmoderného umenia sa venoval v monografiách Modernismus und Postmodernismus (1995), Od moderny k postmoderne (1997), Postmoderná semiotika textu (2000), (Post)moderná literatúra a film (2006). Vo viacerých vedeckých zborníkoch, vydaných ako priebežné alebo záverečné výstupy z vedeckovýskumných projektov, ktorých bol zodpovedným riešiteľom, figuroval aj ako editor a zostavovateľ; napr. Literárny text v postmoderne (Dráma a próza, 1995), Textové podoby postmoderny (Vizuálna poézia, próza, dráma, 1996), Od moderny kpostmoderne (1997), Intertextualita vpostmodernom umení (1999), Kresťanská literatúra a masmédiá (2000), Duchovnosť ako princíp tvorby (2001), Kresťanské divadlo v zrkadle doby (2001). Bol tiež editorom zborníka v angličtine Tracing Literary Postmodernism (1998) a maďarských publikácií Kereszténység, kultúra, közélet (2001) a Író a senki földjén (2002). Tibor Žilka spolupracoval aj na niektorých heslách v Tezauri estetických výrazových kategórií (2008, 2011), ktorý vznikol pod gesciou profesora Ľubomíra Plesníka. Vypracoval aj niektoré heslá vrámci projektu Hyperlexikón literárnovedných pojmov akategórií pod vedením Romana Mikuláša vSAV.
Vštúdiách zprelomu 20. a21. storočia sa Žilka zaoberal predovšetkým intersemiotickými prienikmi postmoderných postupov do rozmanitých umeleckých druhov a žánrov, a to na pozadí problematiky prechodu medzi modernou a postmodernou. Ťažiskovou témou sa tu stala problematika grotesky ako estetickej kategórie. Spoločne s problematikou prechodu medzi modernou a postmodernou sa zaoberal otázkou existenciálnej a palimpsestovej prózy ako dvoch podôb naratívnej tvorby v postmoderne. Výskumu foriem humoru (predovšetkým absurdity apostmodernej grotesky) vsúčasnej literatúre iiných médiách sa Žilka venoval aj vdruhej dekáde tohto tisícročia abol iniciátorom medzinárodnej konferencie, ktorej výstupom bol zborník štúdií stredoeurópskych autorov s názvom Poetika humoru (2011). Podnetnú štúdiu ožidovskej smiechovej kultúre publikoval vodbornom periodiku Ústavu stredoeurópskych jazykov akultúr FSŠ UKF Stredoeurópske pohľady (2020, č. 1). Humoristickej tvorbe sa Tibor Žilka venoval nielen zodborného pohľadu. Jeho epigramy agnómy boli v80. rokoch publikované v humoristickom a satirickom časopise dzáč.
Jedna zostatných Žilkových monografií Dobrodružstvo teórie tvorby (2015) je výberom autorových článkov aštúdií zprvej polovice druhej dekády 21. storočia. Dva úvodné príspevky ozrejmujú, ako nitrianska škola prispela krozvoju umenovedného myslenia doma ivzahraničí, témami ďalších textov sú napríklad komickosť ajej poetika, topografická symbolika vdielach stredoeurópskych umelcov, duchovnosť ako hlavný princíp poézie Milana Rúfusa, zástoj metafikcie upopredných predstaviteľovslovenskej postmodernej prózy či vzťah medzi literatúrou afilmom. Monografiu, ocenenú Prémiou Klubu nezávislých spisovateľov, dopĺňa aj rozhovor, ktorý autor vroku 2014poskytol pre časopis Mladá veda.
Za svoju mimoriadne bohatú vedeckú, pedagogickú ikultúrno-spoločenskú činnosť získal Tibor Žilka mnoho ocenení. V roku 1989 za literárnokritickú činnosť obdržal Prémiu Alexandra Matušku. V roku 2016 mu bola udelená Cena Pavla Straussa za trvalý prínos v oblasti kultúry aumenia. Tibor Žilka je tiež nositeľom Radu maďarského rytierskeho kríža za životné dielo a mimoriadne zásluhy v rozvoji vysokého školstva, ktorý mu vroku 2017 udelil prezident Maďarskej republiky János Áder. Je tiež nositeľom Ceny mesta Nitra za mimoriadne zásluhy vo vedecko-výskumnej a pedagogickej činnosti a za šírenie dobrého mena mesta Nitry v oblasti kultúry aumenia (2018). Vroku 2021 získal Cenu Fra Angelica, ktorú udeľuje Rada Konferencie biskupov Slovenska pre vedu, vzdelanie akultúru.
Štefan Timko, 2021
շ鴡Ú鴡:
Dagmar Inštitorisová: Zvedavý/í na vedu, literatúru – a život umenia. Dostupné online na:
Ľubomír Plesník: Človek humánneho konsenzu aúčastník mimoriadnych iniciatív. In: Mariana Čechová (ed.): Tibor Žilka. Výberová personálna bibliografia. Nitra : UKF, 2008, s. 5 – 8.
Štefan Timko: Literatúra ajej filmová podoba vstredoeurópskom kontexte (editoriál). In: World Literature Studies, 11, 2019, č. 3. s. 2 – 4.
Peter Zlatoš: K životnému jubileu prof. PhDr. Tibora Žilku, DrSc. In: Slovenská literatúra, 56, 2009, č. 1, s. 66 – 68.
