Mladá odborná asistentka na Ped. Fakulte Trnavskej univerzity svojím debutom opoprednom slovenskom prozaikovi Máriusovi Kopcsayovi Proti wetrisku nielenže dokázala svoju vedeckú ainterpretačnú kompetenciu, ale vytvorila aj typ vedeckej monografie so všetkými náležitosťami: faktografickým, bibliografickým, obrazovým a poznámkovým aparátom aanglickým resumé. Kobjektu svojho vedeckého výskumu pristupuje so znalosťou pramenných materiálov anajmä sdôkladným prehľadom opomerne rozsiahlom ainterpretačne náročnom diele autora (12 kníh) ajeho reflexii vliterárnej kritike. Jej východiskom je zjavne poctivá komplexná analýza jednotlivých diel aich vecná anešpekulatívna interpretácia, zhmotnená neakademickým živým jazykom, ktorá sa popri poetike a iných zložkách Kopcsayových diel venuje najmä trom aspektom analýzy hrdinov Kopcsayovej prózy: priestoru, telu amysli. Tieto aspekty posudzuje v intertextuálnych kontextoch vrátane prirodzenej konfrontácie sdielami klasikov svetovej adomácej literatúry, pričom zdôrazňuje „tichý protest proti kultu tela“ amaskulinite a „grotesknú fyzis“ Kopcsayovho hrdinu chápe ako „rub spoločenských noriem atlakov, ktoré tieto negatívne pocity vytvárajú“ (str. 65). Na Kopcsayovho „introspekciou paralyzovaného hrdinu“ nazerá „v opozícii voči živelnému až živočíšnemu okoliu.“ Všetky tieto vlastnosti Kopcsayovho diela vrátane jeho osobitého humoru sa Janecovej podarilo definovať neakademickým, no presným diskurzívnym jazykom.
Alexander Halvoník
