Knižný debut Romana Kaliského Dlhá cesta vyšiel na začiatku roka 1962 (s knižným vročením 1961) predstavoval výber z jeho reportáží, ktoré publikoval v týždenníku Kultúrny život, kde pôsobil od októbra 1956, kde v tom čase svoje reportáže publikoval aj uznávaný spisovateľ reportér Ladislav Mňačko. Kniha obsahuje jedenásť zväčša dosť rozsiahlych reportáží, rozdelených do štyroch tematických celkov: Zďaleka, z neznáma, Osudy, ǰá Krajina 1960. Vo všetkých je výrazne prítomný subjekt autora-reportéra uplatnený princíp rámcového rozprávania, do ktorého vkladá príbehy svojich hrdinov, zväčša ľudí z rôznych slovenských dedín fabrík. Osudy autentických postáv jednotlivých reportáží poznačila predchádzajúca doba, ale aj v nových časoch sa musia vyrovnať s novými životnými okolnosťami najmä s politickými, spoločenskými, sociálnymi i duchovnými zmenami, ktoré priniesli prvé roky budovania pofebruárovej spoločnosti: prudká industrializácia, často násilne združstevňovanie, nové údernícke formy práce v znárodnených fabrikách i ateizácia spoločenského rodinného života. Autor o všetkých týchto často dramatických zmenách v spoločnosti píše vecne, bez dobového pátosu zveličovania obrazu Slovenska ako krajiny „krajších zajtrajškov“. Knihu otvára reportáž Bola raz jedna dedinka, rámcovaná autorovým návratom do Kališťa, odkiaľ pochádzajú jeho predkovia. Ako jedna z partizánskych dedín sa po potlačení SNP stala záchranou pre početné partizánske oddiely zároveň terčom nemeckých útokov, ktoré vyvrcholili vypálením obce vyvraždením časti jej obyvateľov. Autor v reportáži prináša aj pohľad na dejiny obce, jej zvyky, zviazanosť jej obyvateľov s okolitou prírodou, zápas o existenciu, prácu v okolitých železiarskych fabrikách. Reportáž je tak aj kronikou obce, po ktorej v čase vzniku reportáže zostala len kaplnka tabuľka z nápisom Pamiatkovo chránený objekt. Minulosť je silno prítomná aj vo všetkých ostatných reportážach tejto časti knihy, hoci reportáž Pod Červeným kameňom predstavuje začiatky kolektivizácie ܳíԾܳ výstavbu žiarskej hlinikárne. V časti Osudy zvlášť zaujme Kňazova spoveď, v ktorej autor využije náhodné stretnutie v staničnej reštaurácii na citlivé vyrozprávanie osudu mladého gréckokatolíckeho kňaza, ktorý si po zrušení gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku hľadá nielen nové zakotvenie v civilnom zamestnaní, ale aj nový zmysel života. V časti ǰá prináša autor príbehy viacerých dramatických udalostí, ktoré sa stali v Tatrách, v reportáži Sto rokov rastie strom je výrazne prítomné autorovo varovanie pred zbytočným ničením slovenských lesov. Záverečná časť knihy Krajina 1960 prináša reportáže z veľkých stavieb, akými v tom čase bol ropovod Družba (Nad krajinou sa práši), Tesla v Nižnej nad Oravou (Piesne Oravy) či bratislavský Slovnaft (Dve vône Vlčieho hrdla). Aj pre ne je typický reportérov ponor do osudov týchto „hrdinov práce“ dokumentárne presný neprikrášlený obraz okolností, v akých tieto stavby vznikali. Dlhú cestu možno i dnes označiť za knihu objavných reportáží, v ktorých sa autor snažil vyhnúť dobovému oslavnému slovníku namiesto osudov rôznych kurióznych postáv postavičiek minulosti (typických pre reportáže mladých reportérov vo vtedajšej Smene) predstavil ľudí, ktorí prešli dlhou cestou z nežičlivej minulosti prítomnosť im vždy neprinášala len životné výhry. Autor do osudov postáv svojich reportáží vstupuje s vedomím, že sa „opovážil s troškou fantázie osvojiť niť života, ktorá mu nepatrí“. Jeho autorskou zásadou akoby bolo heslo: nepatetizovať neglorifikovať! Ďalšia Kaliského kniha Obžalovaný, vstaňte!, ktorá vyšla v prvom vydaní v roku 1963 pre veľký čitateľský úspech v ďalších vydaniach, je súborom kriminálnych príbehov obnovila na začiatku šesťdesiatych rokov 20. storočia v slovenskej literatúre tento obľúbený literárny žáner. Viaceré príbehy sa odohrávajú priamo v súdnej sieni (Tisíc podpisov za obžalovaného, Nerozvedené manželstvo), iné sú vybudované na rozprávaní sudcov prokurátorov (Svedectvo VIII. A, Verné priateľky), v ďalších ide o klasickú rekonštrukciu kriminálneho činu, zväčša vraždy (Zločin Gusty Boreckej, Pol deci koňaku), ale autor prináša aj rekonštrukciu v tom čase veľmi známeho prípadu falošných filmárov na Čachtickom hrade (Kto nakrúti Báthoryčku?) či strateného poštového vreca s pol miliónom korún, ktorý dostane do strašného pokušenia dedinskú ženu v príbehu Diabol pokušenia. Obžalovaný, vstaňte! okrem dobového apelu na dodržiavanie zásad socialistickej zákonnosti morálky zároveň prináša premyslene budované príbehy, autorovo suverénne ovládanie rozmanitých rozprávačských techník dôvernú znalosť kriminalistických metód, ktoré viedli k odhaleniu páchateľa. Kniha dodnes pôsobí čitateľsky rovnako príťažlivo ako v čase vzniku možno ju považovať za klasické v mnohom neprekonané dielo v žánri kriminálnych príbehov v slovenskej literatúre. Po vynútenom prerušení tvorby, ktoré trvalo takmer dvadsať rokov, sa Kaliský v tretej vydanej knihe Na poslednom úseku akoby programovo vracia k téme svojej predchádzajúcej knihy, i úvodný text tohto rozsiahleho výberu z jeho novinárskych, publicistických spomienkových textov nazval Môj návrat k súdničkám (pôvodne ho publikoval denník Národná obroda 20. októbra 1990). Je to autorská rekonštrukcia udalostí z októbra novembra 1989, teda tesne pred pádom komunistického režimu, keď štátna bezpečnosť zadržala obvinila z protištátnej činnosti piatich slovenských disidentov pripravovala proti nim politický protest. Kaliský zaznamenáva udalosti (list prezidentovi Husákovi, súdny proces s J. Čarnogurským, reportáže autora pre Slobodnú Európu z procesu, Dubčekovu prítomnosť na procese nakoniec zastavenie trestného stíhania), ktoré na konci rozprávania označil za svoj „návrat k súdničkám“. Tento i nasledujúce texty v prvej časti knihy: Nič neprehrmelo o svojom kolegovi z Kultúrneho života Pavlovi Ličkovi jeho „justičnom zdeptaní“ v čase normalizácie Veľký starý muž o osude A. Solženicyna po návrate do Ruska po dvadsaťročnom exile veľmi presvedčivo ukazujú, že Kaliského tvorba nestratila nič zo svojej ľudskej angažovanosti i profesionálneho majstrovstva. Kniha prináša aj rozsiahly výber Kaliského článkov, ktoré v členení na viacero častí ukazujú zložitý ponovembrový zápas o budúcu tvár Slovenska, ktorú autor jednoznačne spája s vyvrcholením emancipačného procesu slovenského národa v podobe vzniku samostatnej demokratickej Slovenskej republiky (Nečakajme na zázrak, konajme, Dajme zbohom federácii, Faktor času iné) jej opätovné zakotvenie v národných kresťanských tradíciách (Slovensko na kolenách, Nádejou proti strachu). Záverečnú časť knihy otvára rozhovor D. Machalu s R. Kaliským V „dolžnosti bojca“ o jeho pôsobení v Kultúrnom živote, podmienkach novinárskej tvorivej práce vôbec pod tlakom predbežnej cenzúry, ale aj o jeho ľudskej skúsenosti účastníka SNP. Povstanie, partizánska vojna po jeho potlačení, osud americkej vojenskej misie oslobodenie je obsahom i záverečných spomienkových textov knihy Homôlka – Veľký bok 1944 Návrat z divej vojny. V nich, rovnako ako v celom diele, je obsiahnuté autorovo poznanie novodobých slovenských dejin i jeho ľudská reportérska skúsenosť s tými, ktorí sa stali ich tvorcami.
Anton Baláž
