Keď som bol mladší, tak som si vpodstate vyskúšal písanie každého literárneho žánru. Šlo tiež o to, že moje básne boli (možno aj sú) smutné, pesimistické, často sa vnich objavuje moja „kamarátka“ smrť. Aby som to vykompenzoval, začal som písať humoristicko-satirické scénky, poviedky, epigramy, aforizmy..., ktoré boli odvysielané vrôznych rozhlasových reláciách. Bolo ich niekoľko desiatok. Skúšal som aj dramatické úpravy prozaických textov (Dostojevskij, Čechov), napísal som rozhlasové absurdné frašky, rozprávkové hry, texty piesní. Skúšal som to aj sprekladom. Písal som aj „portréty“ našich spisovateľov, rôzne články oliteratúre... Ale posledné roky sa venujem výlučne poézii. Považujem ju za najťažšiu literárnu formu, ale zároveň aj za najdokonalejšiu anajkrajšiu.
23.10. 2012, http://www.priestornet.com
