Pupala sa prvý raz objavil na literárnej scéne už pred desiatimi rokmi, keď vyhral súťaž pre začínajúcich autorov Poviedka 2007. Dlho oňom nebolo počuť, aj keď ako víťaz mal možnosť vydať svoj debut. Ten nakoniec vyšiel až pred dvomi rokmi asúbor poviedok Návštevy sa hneď dostal do desiatky finalistov Anasoft litera.
Často ťaživé témy so sociálnym podtónom zaujali svojím realistickým spracovaním, ktorým sa mu podarilo dosiahnuť nielen presvedčivosť, ale dokázal zbežných životných situácií vytvoriť zaujímavé asilné minipríbehy.
Silu jeho príbehom dodáva aj prostredie – buď sa odohrávajú vPetržalke, ale môže to byť hocijaké slovenské sídlisko, alebo vmalých mestečkách, presne takých, ktorých atmosféru tiež dobre poznáme. Sú to dva Pupalove svety, ktoré sú mu blízke, vktorých žil alebo žije, aktoré akoby ho fascinovali.
Mário Gešvantner, In: Denník N, 29. septembra 2017
Tri roky po úspešnom prozaickom debute Návštevy prichádza Richard Pupala so svojou druhou knihou nazvanou Čierny zošit. Tak ako pri prvej knihe, aj teraz ide ozbierku poviedok. Apredsa je tu istý žánrový rozdiel. Týmto žánrovým oživením sa Pupala rozhodol riešiť možný problém druhej knihy. Odruhých knihách sa totiž zvykne hovoriť ako onajťažších anajproblematickejších – najmä ak prichádzajú po úspešných debutoch.
Opäť totiž vzásade ide osociálne ladené príbehy, vktorých sa prejavuje empatický záujem oľudí, čo vživote nevyhrali. Akurát že teraz nie sú ich konce realisticky smutné, ale hororovo strašné...
Pupala ďalej píše svoje realistické príbehy obiednych ľuďoch, ktorí nestačia na svoj život, ado každého znich vkladá kdesi pred koncom hororovú rekvizitu. Typickú hororovú rekvizitu. Až takú typickú, že je občas aj nechcene komická. Otýchto nešťastných, ale tak veľmi skutočných postavách Richard Pupala naozaj píše. Lepšie než žánrovým rekvizitám totiž rozumie ľuďom.
Vpoviedkach zbierky Čierny zošit prichádza kopakovanej kolízii životnej skutočnosti so žánrovou neskutočnosťou. Našťastie pre dobrú literatúru, skutočnosť to vtomto prípade zväčša vyhráva. Tak si ju prečítajme.
Peter Darovec, In: Pravda, 21. októbra 2017
