Pavol Garan maturoval na SOU Poľnohospodárskom v Štítniku v odbore stolár. Žije tvorí v Dobšinej, o svojej práci tesára hovorí: „... robotník, tesár... No neviem. Živí ma len veľmi prozaická odnož tejto profesie – monotónne alebo minimálne jednotvárne stĺkanie paliet výroba reziva pre potreby balenia hutníckeho sortimentu, ech. To má ďaleko od romantickej predstavy vetrom-slnkom opracovaného chlapa, čo odvážne balansuje na štíte, sekerka v ruke, hlava v oblakoch. O alúziách na biblický podtext remesla ani nehovoriac. No neviem, nerád by som sa na tom všetkom priživoval. A možno prečo nie...“ Poézii sa venuje od roku 1998, v roku 2001 sa stal členom Spišského literárneho klubu. Publikoval v literárnych periodikách Dotyky, Literárne kroky, RAK, Knižná revue, v internetovom mesačníku LET, v Slovenskom rozhlase, v regionálnej tlači v zborníkoch Dlh ʴDzúԾ.
