Činnosť atvorba Olega Pastiera je rôznorodá, patrí do viacerých oblastí kultúry – naplno sa rozvinula po r. 1989, dovtedy bol autor jednou zkľúčových osobností samizdatu. Tento významný vydavateľ, editor, publicista, básnik aprozaik vždy chcel arobil svoju prácu slobodne, podľa vlastných predstáv, bez obmedzovania cenzúrou, ako vydavateľovi aeditorovi mu ide ovydávanie takých kníh, ktoré majú zmysel a „aké chcem čítať“.
Tvorba Olega Pastiera predstavuje rôzne druhy, literárne apublicistické žánre. Je autorom šiestich básnických kníh, znich dve (Chamraj, 1981; Pavúčie hniezda, 1982) vyšli ako samizdat. Vroku 1992 vyšla pod názvom Plot jeho samizdatová básnická tvorba. Vnej nájdeme verše venované „básnikom mlčania“, motívy stíhania, opustenosti sdávkou satiry. Vknihe Oko za zub (1995) ide osurrealisticky podaný svet jednotlivca. Vroku 2003 priniesol knihou ѴžԴ – pokoj, vyrovnanosť, bez obžalovávania azatrpknutosti, ale so skepsou atomu prispôsobil aj striedmosť vo forme, no vAlbume zroku 2006 cítiť opäť nenaplnené očakávania, vtextoch je prítomná irónia asebairónia.
Oleg Pastier zaujal široký okruh percipientov svojou umeleckou publicistikou, keď len pre rozhlas vytvoril vyše dvadsať fíčrov, časť znich pretransformoval aj do knižných podôb, resp. sa stali základom niekoľkých vydavateľsky obdivuhodných aobsahovo dôležitých kníh. Za rozhlasový cyklus Rodinné striebro ovýnimočných osobnostiach audalostiach slovenskej kultúry dostal vroku 2008 Novinársku cenu (Cenu otvorenej spoločnosti). Ešte predtým (2004) vydal knihu rozhovorov sA. Marenčinom (ú岹) avroku 2008 knihu jedenástich rozhovorov sosobnosťami slovenskej literatúry pod názvom Zprotiľahlého brehu.
Pozornosť auznanie vzbudili tri knihy srovnakým základným názvom – Za ozvenou tichých hlasov I, II, III (2011, 2012, 2013). Ide oniekoľkolíniovú časovú apriestorovú koláž dejinnými udalosťami, vktorej sú životy ľudí, autentickosť výpovedí, originálne materiály, rôznorodosť žánrov, výber takých tém, ktoré príjemcu nielen upútajú, ale často iohromia – svojou pozitívnou veľkosťou, alebo nepredstaviteľným zlom. VPastierových knihách sa premietajú dejiny 20. storočia itohto aktuálneho prostredníctvom ľudských osudov. Či je to šesť príbehov, predstavujúcich duchovný kapitál odolávajúci všetkým krízam (I), či ide odialóg medzi Olegom Pastierom aJurajom Mojžišom (III) alebo je to päť scenárov, päť koláží vknihe Za ozvenou tichých hlasov (II), za ktorú autor dostal vroku 2013 Cenu Dominika Tatarku. Oleg Pastier vie scenáre urobiť na mieru aso silným efektom. Dokáže zachytiť okamih včase, násilie na jednotlivcovi, skupine inárode. Cez drobnosti vie dávať do ostrého protikladu zlo adobro, negatívne apozitívne.
Rovnako pozoruhodná je Pastierova editorská tvorba, osobitne zaujali knihy zrokov 2007 – 2015 oOsamelých bežcoch: Pohybliví vpohyblivom (2007), Pohybliví nehoria (2009), Poker skockami ľadu (2014), Trblet voku (2015); posledné dve editorsky sJánom Púčekom. Knihy sú príťažlivé pre rôznosť originálneho materiálu (i toho vminulosti zošrotovaného) oskupine Osamelí bežci, pre detailný obraz doby od rokov 60. po súčasnosť, pre typickú pastierovskú kolážovitú kompozíciu, pre novosť výpovedí otejto básnickej skupine. Tieto štyri knihy, najmä Poker skockami ľadu, ktorá predstavuje výber zkorešpondencie Osamelých bežcov, vytvárajú istý typ monografie, ba dokonca dá sa povedať, že ide orománový príbeh stroma hlavnými postavami (Laučík, Repka, Štrpka). Oleg Pastier zachytil vtýchto knihách „rodinné striebro“ – to, čo sa odobe abásnickej skupine nevošlo do oficiálnych dejín literatúry. Zeditorskej tvorby Olega Pastiera nemožno vynechať ani iné kvalitné azaujímavé knihy, napr. OV. Chlebnikovovi (2013), O. Mandeľštamovi (2017).
Vtvorbe Olega Pastiera sa nachádza ešte – próza. Tento literárny prejav je uňho často vsúvislosti sjeho dvoma knihami spochybňovaný, ale všimnime si podnadpisy vobidvoch prípadoch: Spytovanie (Román), 2010; úžԾ (fragmenty zrománu), 2014. Vjednej idruhej knihe je Pastierovým spoluautorom Ivan Kadlečík azákladnými textami korešpondencia medzi nimi. Obidve sú založené na kompozičnej kolážovitosti, ale súčasne na dôslednej symetrii (prológ, epilóg, kapitoly, časová chronológia, ...). Majú tak ako román svoje hlavné ivedľajšie, kladné izáporné, aktívne ipasívne postavy, svojho rozprávača iposlucháča, odosielateľa iadresáta, udalosti majú svoj čas apriestor. Spytovanie je román očasti života dvoch protagonistov, napísaný rafinovane – text je dokumentom apríbehom súčasne. Arámcom príbehov ľudí je doba od 60. rokov po súčasnosť. úžԾ – to sú autentické spomienky týchto dvoch disidentov vo forme listov, zápiskov, veršov, je to portrétovanie osobností, obrazy vlastných záujmov anázorov, hľadanie paralely sdneškom. Kniha je zdanlivo neukončená, Ivan Kadlečík zomrel ešte pred jej dotvorením. Oleg Pastier ju však nápadito dokončil, kompozične naznačil ubúdanie slov ako dôsledok nedokončenej korešpondencie: „Táto kniha – zlomok celku, celok zlomku - ... Ostalo, čo ostalo. Torzá avýlomky.“
Gabriela Rakúsová, 2018
