Oldřich Kníchal

9. 1. 1939
ܳԲé
—&𳾲; 21. 3. 2021
ŽáԱ:
dráma, editorská činnosť, esej, literatúra faktu, odborná literatúra, poézia, próza

Životopis autora

Maturoval v Košiciach, r. 1956 – 61 študoval históriu a filológiu na Filozofickej fakulte Karlovej univerzity v Prahe. Po štúdiách zostal v Prahe, kde bol r. 1969 – 79 redaktorom denníka Práce, od 1980 žil v Budapešti, pôsobil v redakciách Maďarského týždňa a týždenníka Ľudové noviny. Aktívnej literárnej činnosti sa venoval od 2. polovice 70. rokov. Knižne debutoval zbierkou poviedok ʰᲹ(1989), po ktorej nasledoval román Kráľovstvo z iného sveta (1990) a dráma Suterén na sever (1993). Niekoľko knižných prác vydal v esperante (Spev nad kolískou, Svet bez tlmočníkov, Ktorí sejú so slzami a i.) a v češtine (ܲԱa i.). Jeho básne sú zastúpené v antológiách ǻí(1984) a Čo nás spája (1994). Do slovenčiny preložil maďarských autorov (E. Ady, J. Pilinszki a i.), vydal antológiu poviedok súčasných maďarských autorov More a čajka (1998) a príručku Storočiami slovenskej literatúry (1998). Fragmenty próz, historické články, aforizmy, recenzie, kritiky, preklady, poéziu a publicistiku pravidelne publikoval v štvrťročníku SME (1988 – 91). Vydal cestopisné črty, príbehy a prózy Fudži a Górajgó (2000),Jagavé bozky hviezd,Mlyny prozreteľnosti (obe 2002),DZDZ(2004),Predkovia Kainovi (2007).