Milan Rúfus patril tvorbou k najvýraznejším básnickým zjavom. Už jeho prvá básnická zbierka – Až dozrieme – znamenala prelom v slovenskej poézii od deklaratívnosti schématického apriorizmu k obsahovej tvorivej inovácii. Predstavil sa ako básnik s autonómnym pohľadom na životné morálne hodnoty ľudského konania, na lásku, pravdu, krásu, utrpenie i tragiku človeka i sveta druhej polovice 20. storočia. Veľmi vnímavo citlivo hľadal zmysel podstatu ľudského života. Filozofický potenciál umocňuje jasná štylizácia, dokonalý tvar, presná prekvapivá metafora s bohatým podtextom, ktoré iritujú hĺbkou videnia do tragicky zauzlených životných pocitov ľudí v dnešnej civilizácii. Vyspieval ambivalentnosť doby, sveta, človeka ich mnohoraké súvislosti prejavujúce sa v udalostiach, správaní konaní, pri vnímaní osvojovaní, ambivalentnosť vnútorného sveta človeka. Hlboko načrel do jeho starostí, bolestí, neistôt, radosti, šťastia i vzdoru. Je to poézia vysokých ideových, morálnych estetických hodnôt zakotvená v mnohorozmernom priestore ľudského sveta.
V básnických zbierkach Ľudia a hory, Kolíska, Hora sa inšpiroval fotografiami liptovskej krajiny Vysokých Tatier M. Martinčeka. Inšpiráciou zbierok Kolíska spieva deťom Hudba tvarov mu bolo výtvarné dielo Ľ. Fullu. Vyšli s jeho ilustráciami. Verše básnickej zbierky Hľadanie obrazu sú pre zmenu inšpirované výtvarným dielom M. Bazovského. Osobitné pole plné bohatej prekrásnej úrody predstavujú jeho knihy veršov pre deti. Majstrovsky utváral veľmi citlivý detský svet naplnený láskou, čistotou vzťahov, vnímania vecí, javov činov, spravodlivosti pravdy, morálnych hodnôt, ale aj detského poznávania objavovanie sveta neprajnosti, zlá utrpenia. Vo svojej poézii pre deti vychádzal inšpiračne aj zo slovenských národných rozprávok.
Viktor Timura
