Marta (snáď môžem použiť toto oslovenie, ak nie, azdami nedá poza uši) píše nesmierne koncentrovane. Neplytvá slovami, hoci niektoré básne sú celkom dlhé. Všetko je akoby jeden tok slov. Zabudnite na bodky, čiarky, veľké písmená, všetko je to len samovoľne plynúci zástup slov, výrazov, obrazov análad. Vyžaduje si miestami sústredeného čitateľa, pretože niektoré myšlienky skončia vpolovici verša abez intuície sa vtom človek ľahko stratí. Čo by som označil za zámer, kebyže chcem, ale nechcem.
Erik Kriššák
Marta Franeková nie je autorkouprekvapivej formy a obraznosti. Doménou jej textov je citlivé spájanie veršov do básní, ktorévytvárajú svet nabádajúci ústretového čitateľa zamýšľať sa aj nad svojim vlastným životom.
Richard Miške
vo svojej recenzii
v časopise RAK 2013/4
