Hatalova poézia je zakotvená v realite nášho času, je komunikatívna, zdieľna a iba na niektorých málo miestach ešte trochu ťarbavá a neobratná. Spoločenská realita, ktorá u nás vládla vtedy, keď Hatala svoje básne písal, akosi celkom nenútene viedla mladého autora k tomu, aby si všímal jej negatívne javy, ktoré sa v takom hojnom počet vyskytovali. Bola to aj nevypovedaná skúška jeho básnickej citlivosti, pretože nebolo nič ľahšie a jednoduchšie ako siahnuť pri týchto témach po čierno-bielej farbe či dokonca po politickom gýči Hatala sa obom týmto á a á vyhol a aj témy tohto druhu spracoval s nadhľadom a na básnickej úrovni.
Ivan Mojík
V básňach spoločensko-politického zamerania Marián Hatala vlastne hovorí o základnom probléme človeka na ceste k optimálnej forme usporiadania spoločnosti: Ako diskvalifikovať zlo, ktoré je vždy vo výhode, najmenej o jeden krok vpredu, lebo dobro – ak chce zostať samým sebou – si (na rozdiel od zla) musí vyberať zbrane? Prirodzene, nedáva odpovede, ale pomenúva javy – presne a dobre čitateľne i pre menej skúseného príjemcu poézie.
Igor Hochel
