Pre 慕ubicu Kepštovú ako spisovate木ku, autorku a pracovní膷ku v oblasti kultúry je prízna膷né prirodzené láskavé chápanie detského sveta. Ide pritom vlastne o 啪ivotný postoj, ktorý jej je akoby vopred daný, tvorí pevný osobnostný podklad, pôdorys jej umeleckého cítenia a jej 木udských kontaktov, s ktorým Kepštová vstupovala do kontextu detskej literatúry a za膷ala tvori钮 jej sú膷as钮 komplexne – všetkými svojimi aktivitami. Ako autorka sa predstavila v 膷asopisoch, predovšetkým v 膷asopise Slnie膷ko, a v antológiách, ktoré zostavila a prispela do nich vlastnou tvorbou. Debutovala kni啪kou poézie Komínový paná膷ik. (Ilustrovala ju Alena Wagnerová – spolu sa predstavili ako autorky ospevujúci veselý, pestrofarebný svet.) V sú膷asnej situácii slovenskej tvorby pre deti znamenala jej kni啪ka ako osvie啪enie. Nejde v nej o zdôraz艌ovanie nonsensu a jazykovej hravosti, aké sa dnes v detskej tvorbe prvoplánovo uplat艌uje. Neznamená to však, 啪e v jej zbierke nenájde uplatnenie detská obrazotvornos钮 so klonom k absurdite, lyrický mikropríbeh 膷i náladový obrázok. Niekedy sa do popredia dostáva slovný materiál poézie, a to cez motívy riekanky 膷i zdôraz艌ovaním zdanlivej absurdnosti alebo poetickosti slovných spojení. Jej útla básnická zbierka je rámcovaná takmer tradi膷ne: kolobehom prírodného 啪ivota (opakovanie ro膷ných období) a s ním súvisiacimi 木udskými aktivitami (sviatky, prázdniny, škola). Nájdeme tu básne postavené na slangovej dikcii (Nezbedná mamina a i.). Kepštová vie vytvori钮 teplú lyrickú atmosféru (Smútok kvetov, titulná báse艌 Komínový paná膷ik), vie vyu啪íva钮 metaforu (Kúzlo, Predpove膹), rozvíja钮 nonsens (Opica a lev, Líška) 膷i podobenstvo (Ma膷kin svet). Básnická zbierka Komínový paná膷ik, ale i poetické Kepštovej leporelá predstavujú v istom zmysle tvorivú symbiózu najlepšej tradície slovenskej detskej poézie s moderným pocitom die钮a钮a 啪ijúceho na sídlisku 膷i na vidieku.
Anna Blahová
