V prvom článku Ústavy svojho svedomia píše: „Napriek tým najfantastickejším lákadlám možnej kariéry, musím zostať verný literárnej tvorbe, nedať ju ničím zatlačiť do úzadia inou, pozlátkovou, láskavou činnosťou... Byť na seba tvrdý, slovo aliteru používať najprv ako stavebninu krásy alásky, ľudskosti aaž potom, aj to vnajkrajnejšom prípade ako obrannú zbraň, ako útočnú zbraň slovo aliteru použiť len vtom prípade, keď mi niekto... mieni zničiť rodinu, národ, keď chce zničiť ľudstvo."
Ladislav Ťažký (Anketa: Ako dosiaľ, ako ďalej?).
In: Slovenské pohľady roč. IV. + 117, 2001, č. 3, s. 7 – 8.
