Ballekova postava je rovnováha viacerých charakterizačných postupov, no má svoj sceľujúci prvok, atým je jej spoločenskosť. Nie je pritom prekvapujúce, keď živým partnerom postáv je ich prostredie. Ballekova epika je súhra postavy aprostredia, no jemnejšia azložitejšia, ako to bolo vklasickom románe 19. storočia, hoci rovnako naliehavá.
Ján Števček
Aj u Balleka sa hovorí o rieke, a to nielen o rieke Ipli, ale aj o hĺbavo aneúprosne tečúcej rieke, ktorá sa ponáša na plynúci čas; ahovorí sa tu očase, ato práve tak o filozofickej kategórii času, ako okonkrétnom čase, odtekajúcom vkonkrétnej rieke.
Vladimír Mináč
Skonštruovanie tejto živej epickej totality a jej prijatie ako epickej totality dovoľuje potom čítať Ballekovo dielo aj ako veľkú metonymiu, vktorej mesto na hranici bude zastupovať zem, krajinu, kultúru na hranici dvoch svetov. Podmienkou takého čítania však bude, či prijmeme alebo neprijmeme malé mesto za pars pro toto Slovenska, či prijmeme alebo neprijmeme Ballekov výklad nie histórie, ale kultúry, či sme skrátka ochotní a pripravení integrovať všetko, čo predstavuje mesto amalomesto, do slovenskej kultúrnej tradície.
Milan Šútovec
Ak nadväzuje Ballek váٴdz na empirickú tradíciu klasicizmu asentimentalizmu, na tradíciu denníkov, vyznaní, listov, memoárov, nie je to preto, že by svojím románom chcel reštaurovať hodnoty klasicizmu, ale preto, že týmto spôsobom vteľuje do svojho románu historickú skúsenosť zobrazenia dôvernej sféry ľudského súžitia, vnímavosti a priazne voči tomu druhému. Jej štylistickým ekvivalentom je potom celá epištolárna tradícia.
Peter Zajac
Najbližší mi bol okolo roku 1989, keď sa naše životné dráhy preťali. Vnímal som ho ako človeka, ktorý sa prirodzene dopracoval k novembru 1989 a v oficiálnych funkciách často otváral priestor aj neoficiálnym autorom.
Peter Zajac
