Laco Zrubec v rokoch 1946 – 1950 študoval na obchodnej akadémii v Nových Zámkoch, 1961 – 1964 absolvoval diaľkové štúdium divadelnej réžie v Osvetovom ústave v Bratislave, 1969 – 1973 ekonomický odbor na Strednej poľnohospodársko-technickej škole v Zlatých Moravciach. Ako ekonóm pôsobil na rozličných pracoviskách v Nitre, Prievidzi a v Bratislave. Od roku 1961 bol umeleckým vedúcim poloprofesionálneho súboru malých javiskových foriem v Divadle na priedomí v Nitre, pre ktorý napísal niekoľko celovečerných inscenácií, 1967 – 1971 externe pracoval v denníku Roľnícke noviny, 1972 – 1996 bol redaktorom týždenníka Život, od roku 1996 externým redaktorom denníka Slovenská republika. Žil a tvoril v Nitre. Krátke literárne útvary publikoval časopisecky. Vydal regionálne monografie ŠܰԲ (1968, 1998) a ʴDzԾٰ(1978). Výskumy slovenských archeológov spopularizoval v knihe Poklady zeme (1986). Napísal historický román Gýmešský hárem (1990), básnickú zbierku Päť prstov (1991), ktorá je výberom z časopisecky publikovanej tvorby, ďalej historický román Žofia Bosniaková (1991), diela Osobnosti našej minulosti od najstarších čias po 16. storočie (1991),Prvý známy bol Pribina (1994), knihu próz Staronitrianske tragédie (1995), publikáciu Dejiny neprebádanej Radavy (1997); v spolupráci s L. Ťažkým vydal publikáciu Vykopaná pravda (1997); ďalej novelu Starý kocúr (1998), románovú novelu ᲹԲ(1999); zborníky divadelných humoresiek Rozbité okná (1962, 1963), Sedem pádov (1963, 1964); televíznu hru dzǻ(1972); viaceré dokumentárne televízne scenáre z národných dejín. Aj po roku 2000 bol mimoriadne literárne činný, najmä v oblasti literatúry faktu – autor kníh Slávni Slováci sveta (2000),Zlomený sen (2002),Kragujevská vzbura (2003),Hrušovské truhlice, Salaše naše (obe 2004), Ranil tvár ženy, Staroslovenské tragédie (obe 2005), Tajomstvo dotykov (2007),Zomrel dva razy (2008) a biografie populárneho speváka F. K. Veselého Dedinka v údolí... (2010); zostavovateľ viacerých populárno-náučných a odborných zborníkov, napr. piatich Almanachov Nitra (2000 – 2004). Ako prozaik napísal historické romány Mohamedán z Ďarmot (2001) a Posledný hriech (2001), novelu Posledný súboj (2003) a zbierku poviedok Posledná hodina (2006). Autobiografické črty priniesla publikácia ѱ徱á(2001).
