Karol Sidor študoval na piaristickom gymnáziu v Ružomberku, v roku 1919 vylúčený zo všetkých stredných škôl v ČSR pre štrajk v prospech uväzneného A. Hlinku, 1920 súkromne zložil maturitu na gymnáziu v Ružomberku, potom študoval 3 semestre právo na Karlovej univerzite v Prahe a 5 semestrov na UK v Bratislave (nedokončil). Od 1919 sa venoval redakčnej práci: 1919 zakladateľ a redaktor časopisu Vatra, 1922 člen redakčnej rady literárneho týždenníka Slov. svet, 1928 člen redakčného kruhu časopisu Budúcnosť, spolupracovník časopisu Nový svet, od 1929 hlavný redaktor denníka Slovák, 1931 časopisu Ohlas (príloha Slováka), od 1935 týždenníka Slovák, od 1931 zodpovedný redaktor Slov. Pravdy, od 1932 jej hlavný redaktor. V rokoch 1938 – 1939 vedúci tlačových zariadení Hlinkovej slov. ľudovej strany, 1938 veliteľ Hlinkovej gardy, predseda Ústredného národného výboru, 1938 – 1939 minister čs. vlády v Prahe, marec 1939 predseda slov. autonómnej vlády, marec – apríl 1939 minister vnútra Slov. štátu, z tejto funkcie rezignoval a prešiel do pasívnej opozície, apríl 1939 – jún 1945 mimoriadny vyslanec a splnomocnený minister vo Vatikáne. Po vojne žil v emigrácii v Taliansku, od 1950 v Kanade. Už ako študent prispieval do Národných novín, po 1919 sústredil mladých tvorcov okolo literárneho časopisu Vatra, venoval sa prozaickej i dramatickej tvorbe. Debutoval knihou noviel Kliatba nenarodených (1922), napísal historickú hru ܳ(1925), dokumentárnu knižku Cestou po Poľsku (1927), dokumentárno-historickú prácu Slováci v zahraničnom odboji (1928). Autor reportáží Na Podkarpatskej Rusi (1933), zápiskov z väzeniSedem týždňov (1935), obsiahlej biografie Andreja Hlinku (1934), diel ČԴDZá(1937) Masakra v Černovej (1947), 2-zv. diel Slovenská politika na pôde pražského snemu 1918 – 1938 (1943), knihy spomienok Šesť rokov pri Vatikáne (1947). V rkp. zanechal štúdie Moje poznámky k historickým dňom Slovenský národný socializmus (vyšli 1971). Venoval sa aj prekladateľskej činnosti. Napísal viacero politicky zameraných publikácií a polemických prác, venoval sa aj praktickému písomníctvu (proklamácie, deklarácie atď.) doma i v exile.
