Jozef MARUŠIAK po absolvovaní gymnázia vLiptovskom Mikuláši (1952) vyštudoval slovenčinu aruštinu na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského vBratislave (1952 – 1957). Po štúdiách pôsobil ako asistent na domovskej Katedre slovenského jazyka aliteratúry (1957 – 1958), potom ako redaktor vo Vydavateľstve Tatran (1958 – 1961) aSlovenský spisovateľ (1961 – 1963). Vr. 1964 – 1966 bol vedeckým ašpirantom Ústavu slovenskej literatúry SAV, od r. 1967 redaktorom, neskôr zástupcom šéfredaktora Revue svetovej literatúry. Od r. 1971 pracoval ako redaktor akorektor vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ až do odchodu do dôchodku vr. 1992. Prekladal zruštiny, ukrajinčiny apoľštiny. Od r. 1959 prekladal poviedky, novely aromány zruštiny (V. Bogomolov, P. Nilin, A. Grin, A. Jugov, V. Kaverin, V. Katajev ai.), po r. 1961 sa viac orientoval na preklady zpoľštiny. Znej prekladal beletriu (J. Broszkiewicz, S. Kowalevski, W. Myśliwski, Z. Kosidowski, J. Parandowski, E. Redliński ai.) iodbornú literatúru zoblasti filozofie, estetiky adejín literatúry. Ako spolupracovník Revue svetovej literatúry publikoval aj viaceré teoretické práce opreklade, roku 2009 vydal Poľsko-slovenský ilustrovaný dvojjazyčný slovník, ktorý obsahuje vyše šesťtisíc poľských slov a fráz. Jeho preklady boli ocenené viacerými prestížnymi cenami: Cena Jána Hollého (1989, 2001, 2007, 2010), Cena Mateja Bela (1991) ai. Roku 2011 mu bola udelená Cena ministra kultúry Poľskej republiky za popularizáciu poľskej literatúry na Slovensku aprekladateľskú činnosť.
