Jozef Gregor-Tajovský

18. 10. 1874
Tajov
—&𳾲; 20. 5. 1940
Bratislava
Pseudonym:
Gregor-Tajovský, Greško, Grigorievič, Izäslav, Jano z Dohnian, J. G. Tajovský, Jozef Slovák, Kaprál, M. Žiarsky, Podsokolovský
ŽáԱ:
dráma, literárna veda, odborná literatúra, próza, publicistika

Životopis autora

Jozef Gregor-Tajovský študoval v rokoch1889 – 1893 na učiteľskom ústave v Kláštore pod Znievom, 1898 – 1900 na obchodnejakadémii v Prahe. V rokoch 1893 – 1898 pôsobil ako učiteľ v Banskej Bystrici a v obciach na Horehroní a Považí (Horná Lehota, Lopej, Pohorelá, Podlavice, Kolárovice, Dohňany). V rokoch 1900 – 1901 úradník Vidieckej ľudovej banky v Trnave, 1901 – 1904 Tatra banky v Martine, zároveň 1902 – 1903 spoluredigoval Bielkove Ľudové noviny, 1904 – 1910 účtovník Ľudovej banky v Nadlaku, 1910 – 1912 vedúci filiálky Tatra banky v Prešove, 1912 – 1914 tajomník Slovenskej národnej strany v Martine, kde po zastavení jej činnosti 1914 – 1915 bol redaktorom Národného hlásnika. V roku 1915 narukoval do rakúsko-uhorskej armády, odvelený na východný front, 1916 sa zapojil do čs. zahraničného odboja v Rusku (o. i. redaktor Čs. hlasov v Kyjeve a šéfredaktor Slov. hlasov), 1917 vstúpil do čs. légií, kde dosiahol hodnosť kapitána, 1919 sa cez USA vrátil do ČSR. V rokoch 1919 – 1920 sa prechodne usadil v Martine, od 1920 v hodnosti majora prednosta umiestňovacej legionárskej kancelárie v Bratislave, 1925 ako podplukovník Čs. armády odišiel do výslužby, od roku 1925 sa venoval iba literárnej činnosti. Jeden z vrcholných predstaviteľov slov. literárneho realizmu. Knižne debutoval zbierkami mravoučných poviedokOmrvinky,Z dediny(obe 1897) aRozprávky(1900). Svoje krátke prózyMaco Mlieč, Apoliena, Mamka Pôstková, Mišo, Kosec Môcika mnohé iné, zahrnul do zbierokBesednice,Rozprávky pre ľud(obe 1904),Smutné nôty(1907),Volebné rozprávky(1908),Lacná kúpa a predsa draho padla, Spod kosy(obe 1910),Tŕpky(1911) aSlovenské obrázky(1912).Autor zbierky poviedok s vojnovými motívmiNa front a iné rozprávky(1920),Rozprávky o československých légiách v Rusku(1920); ako spolutvorca modernej slov. realistickejdrámy – autor– fraškyJej budúci(1898),hrySľuby(1898),veselohryŽenský zákon(1901),drámMatka(1906),Nový život(1909),Hriech(1911), V službe(1911),Tma(1912),Statky-zmätky(1909),Smrť Ďurka Langsfelda(1923, druhá verzia 1932),Blúznivci(1934),Hrdina(1938), hraSokolská rodinavyšla až ako súčasť súbornéhoDiela 6(1958). Jeho dramatické práce tvoria od svojho vzniku až doteraz organickú časť repertoára slov. profesionálnych i ochotníckych divadiel. Venoval sa aj politickej a kultúrnej publicistike, autor publikáciíMalý kultúrny zemepis SlovenskaaMalý kultúrny zemepis východného Slovenska(obe 1919), prekladal z ruštiny (A. P. Čechov, L. N. Tolstoj).