��������

Jolana Cirbusová navštevovala v rokoch 1892 – 1898 kláštornú školu a potom učiteľský ústav v Prešove (nedokončila). Od roku 1916 žila v Sabinove, kde pomáhala sestre viesť obchod. Po prozaických prvotinách v maďarčine vplyvom Štefana Krčméryho koncom 20. rokov publikovala poviedky a novely v slovenských literárnych periodikách (Slovo, Slovenské pohľady, Živena). Autorka románu Cez zatvorenú hranicu (1929) o živote pomaďarčených Slovákov, knihy noviel s autobiografickými motívmi Tiché boje (1932). Roku 1976 vyšiel vo vydavateľstve Tatran výber z jej próz pod názvom Tiché boje s doslovom nazvaným Prozaička národného prebudenia zostavovateľa a autora bibliografickej poznámky Vladimíra Petríka. Kniha obsahuje texty: Cez zatvorenú hranicu, Prispôsobenie, Len odišiel a nevrátil sa, V tieni smrti, Pred večierkami, Najkrajšia, najmúdrejšia, najbohatšia, Tulákove radosti, Žobráčik, Kožušníci, Bez roboty. Prozaička národného prebudenia. Kriviansky autor a etnograf Ján Lazorík o autorke napísal brožúrku Krivianska spisovateľka francúzskeho pôvodu Jolana Cirbusová a jej brat bohém a umelec, Andor Andrej Cirbus (2011).