Ján Marton je slovenský poet, prozaik, textár a hudobník. Je redaktorom na kultúrno-metalovom webzine METAL FOREVER METAL MAN. Svoju redaktorskú činnosť začínal na . Vyrastal v Svite, kde prežil podstatnú časť svojho života, čo sa premietlo v jeho v tvorbe. Maturoval v roku 1996 v študijnom odbore pracovník marketingu. Od roku 2000 pracuje v spoločnosti, ktorá je významným dodávateľom kávy a čaju na Slovensku. Knižne debutoval básnickou zbierkou Život nie je pes, je to suka (2009). Nasledovali zbierky Eskimák na korze(2010),Blues pre masy(2012), Atentát na tmu (2013), ku ktorej bol pridaný malý slovník o láske – Láskoslovník (2013). Nasledovali zbierky Srať na lásku (2014), Vesmírne odrezky padajúcich hviezd (2015), Բá (2017), Požičovňa ticha (2019) a napokon Prikladanie slnka (2022). Roku 2013 vydal prozaický debut Nultý ston. Nasledovala e-kniha á (2015), romány Spod striech ( 2018), Pod povrchom (2022) a Dejiny ľudského gýča (2024). Popri tvorbe literárnych diel lineárne rozvíja hudobnú stránku vlastnej duše. Tvorí hudobné texty, ku ktorým skladá harmónie. Piesne zároveň interpretuje a považuje ich za svoje najhlbšie sebavyjadrenie. Texty, ktoré napísal pre iných interpretov: Sto múch – dzá (2011), Juraj Hnilica – Բ (2021), Juraj Hnilica – Pieseň života (2023) Martin Skuban – 貹čá (2018), Podaj jej ruku (2017), Studené sú časy (2018), 徱š (2017), Iba (2018), Pri splne (2018). Vlastnú hudobnú tvorbu realizuje v slovenskom jazyku, najmä v dvoch projektoch mARTon bAND, zoskupenie, v ktorom podanie jeho hudby vyznieva lyricky a tiež v punk-rockovej kapele not-RAM. Je ženatý, má tri deti. So svojou rodinou, mačkami a jedným psom žije v malebnej dedine pod Tatrami.
