Ivan Čičmanec študoval v rokoch 1956 – 1959 na Jedenásťročnej strednej škole v Bratislave, kde potom v rokoch 1960 – 1967 pokračoval v štúdiu na Stavebnej fakulte Slovenskej vysokej školy technickej, po odchode do emigrácie študoval v rokoch 1970 – 1975 ruštinu, angličtinu a divadelnú vedu na univerzite v Oslo. Na Slovensku do roku 1969 pracoval v rozličných príležitostných zamestnaniach, naposledy ako technický úradník v podniku Ľahké stavebné hmoty v Bratislave. Po odchode do emigrácie od roku 1969 sa usadil v hlavnom meste Nórska Oslo, kde pracoval najprv ako továrenský a prístavný robotník, čašník, nočný strážnik, tlmočník, v rokoch 1978 – 1999 učiteľ na základnej škole. Publicistické príspevky na kultúrne témy publikoval od konca 70. rokov v nórskej, českej a slov. exilovej tlači (Obrys, Naše snahy, Premeny), neskôr aj v literárnych časopisoch na Slovensku (Literárny týždenník, Romboid, Slovenské pohľady a i.). Ako prekladateľ zostavil a preložil v spolupráci s ďalšími prekladateľmi antológiu slov. nadrealistickej poézie Fiken på piletraer (s K. Heggelundom, 1984), výber z poézie Jána Buzássyho (so S. Saeterbakkenom, 1989), prózy slov. autorov v antológii českých a slov. poviedok Tsjekko-ia forteller (s M. Johnsenovou, 1989), ďalej výber z poézie Jána Ondruša (1995), Milana Richtera (1996) a Ivana Kupca (2000). Na Slovensku vyšla ním zostavená antológia súčasnej nórskej poézie Krajina s dvoma slnkami (so S. Saeterbakkenom, 1992). Ako prozaik publikoval novelu Oslepený (Blendet) v antológii Et dusin trekkefugler (1990). Vydal cyklus básní v próze V ohnisku neprítomnosti (2005), zbierku poviedok Vzdychy a údery (2011), eseje Krehké čaro disonancií (2012), básnickú zbierku Fialová hudba (2013), novelu Bratislavský satyr (2015), cyklus esejistických úvah Z večerných kontemplácií (2019) a výber z esejí a článkov z rokov 2013 – 2017 Život je len chodiaci tieň(2019).
