V literárnohistorickom bádaní osobitnú pozornosť venoval najmä výskumu východoslovenského regiónu, jeho národno-politických, kultúrno-spoločenských literárnych integračných procesov ako prirodzenej súčasti slovenského národného celku. Dôkazom toho sú monografie Z literárneho života východného Slovenska, Ján Andraščík, Strieborný vek 1 2 (v druhom vydaní pod názvom V letokruhoch národa), na ktorú nadväzuje práca V čierťažiach búrok o národnointegračných procesoch v r. 1848 – 1918. Podarilo sa mu v nich dokázať, že Slovensko bez východného Slovenska, to v minulosti i dnes, jeho osobitej originálnej kultúry, dôležitých obchodných ciest v minulosti, pestrej zmesi geografických daností, by nebolo tým Slovenskom, ako je dnes. Na vydanie pripravil výbery Jozef Tomášik-Dumín: Spevy novej doby, Bohuš Nosák-Nezabudov: Spevy tatranské Pavol Horov: Ponorný básnik. Bol hlavným redaktorom Dejín Prešova, zostavovateľom spoluautorom viacerých kolektívnych diel: Prešovské kolégium v slovenských dejinách, K slovenskému národnému vývinu na Slovensku, Východné Slovensko v dejinách slovenskej literatúry, Kežmarské lýceum, Bernolákovci v národnom obrodení, Pavol Jozef Šafárik slovenské národné obrodenie, Hugolín Gavlovič v dejinách slovenskej kultúry, Ľudoví Štúr v súradniciach minulosti súčasnosti i. Publikácia Karol Kuzmány Štefan Moyses v slovenských národných dejinách vyšla pri príležitosti ich okrúhlych jubileí, ale predovšetkým pre ich význam pre národný, kultúrny cirkevný život Slovákov v 30. – 60. rokoch 19. storočia. Obaja patria k najvýznamnejším osobnostiam slovenského národno-politického hnutia kultúrno-spoločenského i literárneho úsilia. Všestranne, aktívne, cieľavedome nezištne zasahovali do najaktuálnejších otázok slovenského života hľadali východiská na jeho rozvoj napredovanie. Okrem týchto prác zostavil redigoval 14 ročníkov spoločenskovedného zborníka Nové obzory (1959 – 1972), ktorý práve pod jeho vedením dosiahol vysokú odbornú úroveň, 15 ročníkov vedeckého múzejného zborníka Literárnomúzejný letopis Matice slovenskej (1980 – 1997). V literárnomúzejnej oblasti sa prezentoval ako autor scenárov viacerých literárnomúzejných výstav expozícií (Literárneho múzea Jonáša Záborského v Župčanoch, Literárneho múzea Pavla Horova v Bánovciach nad Ondavou, Múzea Ľudovíta Štúra v Modre, Pamätného domu Pavla Jozefa Šafárika v Kobeliarove, Múzea slovensko-slovanských vzťahov A. S. Puškina v Brodzanoch i.), participoval pri zostavovaní redigovaní spoločenskovedných zborníkov zborníkov z vedeckých konferencií, publikoval desiatky štúdií vo vedeckých zborníkoch odborných periodikách.
