Du拧an Ku啪el photo 1

Du拧an Ku啪el

7. 9. 1940
Martin
鈥�&别尘蝉辫; 18. 12. 1985
Bratislava
沤谩苍别谤:
pr贸za, publicistika, rozhlasov谩 tvorba, scen谩ristika

Komplexn谩 charakteristika

Du拧an Ku啪el bol pr铆slu拧n铆kom gener谩cie, ktor谩 vyrastala v okruhu 膷asopisu Mlad谩 tvorba. Prv煤 poviedku uverejnil roku 1959. Kni啪n媒 debut Vr谩ti sa niekto in媒 prijala slovensk谩 kritika ve木mi priaznivo a d谩vala autorovi do bud煤cnosti ve木k茅 拧ance. Nemo啪no poveda钮, 啪e v拧etky vyu啪il, ale jeho pr铆tomnos钮 v slovenskej pr贸ze bolo c铆ti钮. Ako u v盲膷拧iny mlad媒ch prozaikov aj u艌ho najsilnej拧ie znie autobiografick谩 struna. 膶ast茅 s煤 u艌ho t茅my detstva a problematika dospievaj煤ceho chlapca, ktor媒 vstupuje do sveta dospel媒ch s il煤ziami, no postupne, nie bezbolestne, sa ich zbavuje. 膶ist媒 a 煤primn媒 svet detstva s istotami rodi膷ovsk茅ho z谩zemia, sa postupne l谩me. Nie s铆ce o ostr茅 hrany dramatick媒ch z谩啪itkov, ale o trpk煤 sk煤senos钮, 啪e vo svete dospel媒ch sa 煤primnos钮 nahr谩dza mechanizovan媒mi stereotypmi a falo拧nou mor谩lkou a 啪e spolo膷nos钮 nem谩 rada t媒ch, 膷o sa vychy木uj煤 z radu a vy膷nievaj煤. Autorovo kritick茅 stanovisko (s prvkami par贸die) odha木ovalo charakteristick茅 膷rty aj konkr茅tnej socialistickej spolo膷nosti. Negat铆vne javy s煤膷asnosti preniesol Ku啪el do bud煤cnosti (mot铆vy sci-fi v knihe 脷tek z neba) a vyjadril znepokojenie nad mechaniz谩ciou a robotiz谩ciou 膷loveka. Autorova skepsa sa v拧ak dot媒ka aj medzi木udsk媒ch vz钮ahov, najm盲 mo啪nosti vz谩jomn茅ho pochopenia a citov茅ho splynutia. Dva 啪ivoty bl铆zkych 木ud铆 sa mu javia ako dve mimobe啪ky, ktor茅 sa nem么啪u vz谩jomne pre钮a钮. V prvotine vyjadril tento odstup mot铆vom plota, odde木uj煤ceho mlad茅ho hrdinu od ostatn茅ho sveta. Zrete木n媒 rozchod so spolo膷nos钮ou pretv谩rky realizoval autor v rom谩ne Lampa (v komunistickom re啪ime nesmel vyjs钮), kde sa hrdina-u膷ite木 rozhodne od铆s钮 do lesa a 啪i钮 mimo spolo膷nosti. Realistick茅 podlo啪enie svojich pr贸z, osciluj煤ce okolo be啪n媒ch real铆t ka啪dodenn茅ho 啪ivota (rodi膷ia a deti, h木adanie bytu, vojensk谩 slu啪ba, 啪iaci a u膷itelia at膹.), nar煤拧al Ku啪el jednak vn谩拧an铆m fantazijn媒ch mot铆vov, jednak symboliz谩ciou niektor媒ch sujetov媒ch prvkov (symbol plota, lampa ako symbol poznania 膷i osvietenia, osud u膷ite木a ako metafora Kristovho osudu a pod.). Symbolika na jednej strane zosil艌uje umeleck茅 vyznenie pr铆behu, na druhej strane vytv谩ra nebezpe膷enstvo kon拧truovanosti a tej sa autor, najm盲 v聽po膷iatkoch, nedok谩zal vyhn煤钮.

Vladim铆r Petr铆k