Andrej Žarnov absolvoval Gymnaziálne štúdiá v Skalici a v Trnave, po maturite (1923) študoval na Lekárskej fakulte UK v Bratislave, ktorú ukončil v roku 1931. V rokoch 1931 – 1940 bol najskôr odborným asistentom, potom doc. a od 1940 univerzitný profesor v Patologickom ústave Slovenskej univerzity v Bratislave, roku 1943 člen medzinárodnej komisie Červeného kríža, ktorá vyšetrovala okolnosti tragédie v Katyńskom lese. V apríli 1945 emigroval, po niekoľkých mesiacoch ho deportovali a následne uväznili v Bratislave a v Leopoldove, do roku 1952 obvodný lekár v Trnave. V roku 1952 emigroval druhý raz, žil v Rakúsku, Nemecku a od 1953 v USA, 1955 – 1963 vykonával lekársku prax v Cronswille State Hospital, 1963 – 1974 v Harlem Valley State Hospital, Wingsdale. Debutoval zbierkou básní Stráž pri Morave (1925), ďalej nasledovali Brázda cez úhory (1929), Hlas krvi (1932), Ší (1940), ŕٱ (1941). V exile sa venoval literárnej činnosti len príležitostne, publikoval v krajanských periodikách (Most, Slovák v Amerike, Jednota, Hlasy z Ríma, Slobodné Slovensko a i.) a vydal knihu veršov Presievač piesku (1978). V prekladateľskej tvorbe sa orientoval prevažne na poľskú literatúru (A. Mickiewicz, J. Iwaskiewicz, Z. Krasiński, K. Wojtyla a i.), knižne vyšla pod názvom U poľských básnikov (1936), a antickú klasiku (Sofokles), no prekladal i z taliančiny (Dante), angličtiny (E. F. Murphy, O. Wilde), nemčiny a španielčiny; upravil básne J. Hollého do spisovnej slovenčiny (Hlas matky Tatry, 1963). Výber z jeho tvorby pripravil pod názvom Nedopoviem slovo… (2003) Š. Moravčík, súborne básnické dielo Môj domov jediný (2006) J. Pašteka. Bol hlavným redaktorom rozsiahlej príručky Vademecum slovenského lekára (1943). Spoluzakladateľ a prvý predseda Spolku slov. spisovateľov a umelcov v zahraničí.
