Ali Androvič-Vážsky študoval na gymnáziách v հčíe a v Prahe, kde v roku 1938 maturoval, potom začal študovať medicínu na univerzite v Prahe, ktorú dokončil v roku 1939 – 1944 na Slovenskej univerzite v Bratislave. Po štúdiách a po vojenskej prezenčnej službe pôsobil ako lekár v Nitre, od 1947 na nervovej klinike v Bratislave, od 1950 prednosta neurologického oddelenia nemocnice v Trnave, od 1956 prednosta neurologického oddelenia Čs. št. kúpeľov v Piešťanoch a od 1963 prednosta tuberkulóznej liečebne v Sokolovciach. V roku 1969 emigroval do Švajčiarska, pracoval ako psychiater v Berne. Autor básnických zbierok dzáč a Torzá minulých (obe 1941), Monológ s kvetinou (1942), List Kataríne a Ruženec bolestný (obe 1944). Po 1945 sa literárne odmlčal.
