Adolf Lachkovič absolvoval v rokoch 1961 – 1965 Večernú školu filmovej tvorby – odbor réžia, 1968 – 1971 gymnázium pre pracujúcich v Bratislave. V rokoch 1950 – 1951 pracoval ako osvetľovač a agregatista, 1964 – 1982 asistent réžie, pomocný režisér a druhý režisér hraných filmov, 1982 – 1991 režisér dabingu v Slovenskej filmovej tvorbe, od roku 1991 žil na dôchodku v Bratislave. Sporadicky uverejňoval poviedky v rozličných časopisoch a v rozhlase. V roku 1986 napísal literárny filmový scenár ŽdzٲášԳ, knižne debutoval novelou Bozkal som sochu (1992), potom vydal spomienkovú prózu Scenár asistenta (1994) a románovú novelu Sladké časy (1999), ktorú spracoval aj ako rozhlasovú hru pre mládež. Autor poviedkovej knihy Príbehy spod gaštanov (2004), zbierky noviel Autobusová romanca (2005),í Lásky hriešnych filmárov (2007), Čierne výložky (2010), príbehu jedného filmu Na hrane snov (2009) a posmrtne vydanej knihy pre deti Háďatá a skaly (2011).
