1
Píšem z toho istého dôvodu, pre aký dýcham: aby som mohol žiť.
2
Dýchanie je prejav života. Rastlina dýcha. Zelená planéta dýcha. Písanie je prejav života môjho intimissima, hladného po kráse.
3
Krása zblízka si nás podmaňuje, ale sodstupom sa do záberu zmestí viac: „Bol som šokovaný, aká je prekrásna abezbranná“ – povedal Gagarin pri pohľade na Zem.
4
„Zatváram oči, aby som sa liečil tichom. Otváram ich, aby som vyzdravel krásou.“ Takto sa vyznáva Ján Kudlička. Je mi to blízke, rád chodievam do prírody spolu sním, ale kým on kreslí skice (vraví im „záznamy zkrajiny“), ja objavujem môj vnútorný zrak za tým vonkajším a moje oči pre krásu: jazyk.
5
Kedysi som si zapísal toto: „Krása sú ruky, ktorými smieš stavať vesmírnu katedrálu, chytľavý pocit robiť veci sradosťou alepšie, ochranná známka firmy Milovať & Tvoriť.“ Stále si to myslím.
6
Hovorím krása, ale nie je to „len“ krása. Čo všetko si možno predstaviť vjej blízkosti! Ačo sa stane, keď narazí na prekážku? Ako triešť zkvapky rosy premieňa sa na drobné čiastočky, každá znich má ďalšie významy, presahy, súvislosti. Predstavivosť nemá hranice.
7
Krása, ktorú mám na mysli, môže byť aj bytosť, dcéra Tvorby. Chcel by som vysloviť jej meno, ale nepoznám ho. Hýbe mojou mysľou. Má všetky farby dňa, má tisíc tónov noci. Napĺňa ma, rozvíja svoj život vo mne, zbiera podnety zmyslov, zrkadlenia emócií, výťažky chvíle.
8
Pretvára ma. Pri stretnutí s ňou zatajujem dych. Písanie je odpoveďou na úžas, ktorý vyvoláva. Moje písanie je pokus orozhovor, vlepšom prípade dotyk sňou. Zasahuje ma volaním. Idem, musím ísť, aj keď cesta kjej odkliatiu býva nevyspytateľná.
9
Je to stále to isté astále niečo iné. Neviem to presne. Vyjadrujem sa vnáznakoch. Viac ako exaktné myslenie mi je blízke obrazné videnie. Hmatanie vjaskyni, kde chýba osvetlenie? Úžasná nevysloviteľnosť, vktorej sa možno nájsť!
Juraj Kuniak
Kordíky 8.3.2014
Príspevok do knihy Mily Haugovej Písať ako dýchať (2014)
Autorom poskytnuté pre LIC, 2021
