Tamara Janecová pôsobí ako odborná asistentka na Katedre slovenského jazyka a literatúry Pedagogickej fakulty Trnavskej univerzity vTrnave. Vroku 2016 obhájila dizertačnú prácu venovanú kontextom podobám outsiderstva vsúčasnej slovenskej próze (vtvorbe Stanislava Rakúsa, Ballu a Máriusa Kopcsaya). Predmetom jej aktuálneho výskumného záujmu naďalej ostáva domáca próza (medzivojnová, vojnová súčasná). Je autorkou viacerých vedeckých štúdií o tvorbe Mila Urbana, Františka Švantnera a Margity Figuli. V roku 2022 publikovala monografiu Proti wetrysku. O prózach Máriusa Kopcsaya. V literárnovedných a kultúrnohistorických štúdiách využíva kompetencie historičky (v rokoch 2018-2022 absolvovala bakalárske štúdium na Trnavskej univerzite v Trnave) a rusistky (v roku 2014 na Univerzite Komenského v Bratislave získala magisterský titul v odbore ruské a východoeurópske štúdiá).
Janecová (ročník 1988) patrí kpublikačne najaktívnejším literárnym kritičkám mladšej generácie. Jej vecný výklad sprevádza badateľná snaha jednoznačne hodnotiť dielo určiť jeho pozíciu v aktuálnom literárnom dianí. Tento moment sa viaže na hľadanie významového jadra textu, no zároveň má svoje zjavné hermeneutické východiská. S rovnakým analytickým nasadením operatívne píše tak oprozaických debutoch, ako ajo knihách etablovaných autorov alebo autoriek. Ktextu pristupuje bez predsudkov, hodnotí výsledok, hľadá jeho intencionalitu a estetickú pôsobivosť. Recenzie publikuje predovšetkým včasopisoch Rozum, Knižná revue Platforma pre literatúru výskum.
Jej autorská prítomnosť vliterárnokritických žánroch je skôr diskrétna, nenaliehavá. Janecová sa nehrá na efekt, vyhýba sa štylistickej ekvilibristike, skôr exaktne pomenováva jednotlivé významové vrstvy textu a na základe rozboru diela sa pokúša prepracovať kserióznejším kategorickejšie znejúcim záverom. Nesústredí sa len na hodnotenie tvorby jednotlivcov, ale ako autorka viacerých prehľadových štúdií (publikovaných v časopise Knižná revue alebo vantológii súčasnej literárnej kritiky Kritická ročenka 2021, ktorú zostavila spolu sViliamom Nádaskayom) systematicky sleduje najnovšiu slovenskú prózu pracuje sucelenejším vedomím dlhších časových a vývinových úsekov. Spolu s Janou Cvikovou, Weronikou Gogolou, Gáborom Csandom a Mariánom Andričíkom bola členkou odbornej poroty literárnej ceny Anasoft litera 2022. Janecovej literárnokritická činnosť nie je príležitostná, ale tvorí dôležitú súčasť jej doterajšieho odborného zamerania. Vzhľadom na široký čitateľský záber, systematickosť láskavú selekciu textov, Janecovej práce sú spoľahlivým komentárom kslovenskej literárnej súčasnosti.
Hlavným poľom Janecovej pôsobenia je nateraz interpretácia literárneho textu. Interpretačný prístup uplatnila aj vmonografii venovanej prózam Máriusa Kopcsaya, vktorej priliehavo zrekonštruovala autorovo videnie sveta. Vymedzila tri hlavné kategórie zároveň kompozičné piliere, oktoré oprela svoj výklad – priestor, telo myseľ – týmto určila modality vzťahu Kopcsayových „antihrdinov“ ksvetu. Vknihe sa síce nevyhla občasným repetíciám uplatňovaniu totožnej výkladovej schémy vo všetkých troch kapitolách, no sKopcsayovou prózou sa vyrovnala so zjavným porozumením pre grotesku, absúrd, hyperbolu a iróniu. Metodický základ si vytvorila na základe dnes už klasických textov zoblasti semiotiky (M. M. Bachtin, D. Hodrová, J. M. Lotman, V. Macura a ďalší). Prózy Máriusa Kopcsaya interpretovala aj na základe ich fungovania vdobovom literárnokritickom kontexte. Vknihe dodatočne zverejnila rozhovor s autorom, vybrané literárnokritické dobové ohlasy, kalendárium a autorovu personálnu bibliografiu. Vo svojom knižnom zároveň vedeckom debute zdôraznila, že „výber interpretovaných textov bol ovplyvnený aj vkusovými preferenciami“ (Proti wetrysku, s. 95), čim nivelizovala rozdiely medzi literárnokritickým literárnovedným režimom čítania.
Tieto dve polohy – literárnokritická literárnovedná – sa vJanecovej textoch výrazne prelínajú. Prepojenia sú viditeľné tak na úrovni terminológie, ako aj metódy –hľadania súvislosti medzi poetikou kvalitou literárneho textu. Janecová nie je kritičkou, ktorej ide len okultivované sprostredkovanie osobného zážitku zčítania konkrétneho diela. Jej kritické texty majú výrazný poznávací a objektivizujúci rozmer, naznačujú ambíciu triediť a odôvodniť legitimitu estetického. Autorka umiestňuje dielo vširších textových súvislostiach, hľadá viaceré literárne analógie na úrovní poetiky, štýlu alebotémy, smeruje ktextu ztextu aj vychádza. Zároveň vytvára typológie, ktoré umožňujú včleniť tvorbu konkrétneho autora do širšieho kontextu literatúry, skôr hľadá podobnosti spojivá. V blízkosti Máriusa Kopcsaya sa aj ztýchto dôvodov ocitajú časovo vzdialení Nikolaj Vasilijevič Gogoľ alebo Martin Kukučín – Janecovej ide opodobný efekt ich próz, „povestný smiech cez slzy“ (Proti wetrysku, s. 11). Zaujíma ju predovšetkým to, ako text „funguje“ svojím výkladom často smeruje kpomenovaniu mechanizmov, ktoré určujú jeho epickú nosnosť.
Magdalena Bystrzak, december 2023
