V Srbsku sa o knižke, takpovediac, ani nevie a to mi vyhovuje. Ani u nás v dedine nič nevedia. Je celkom zaujímavé vydať rukopis v inej krajine a viesť paralelný život. Ľudia spravidla ani netušia, že píšem. Niektorí vedia, že som písal, ale veria, že som už hádam aj vyrástol z tých adolescentných hlúpostí. Dokonca pracujem na tom, aby to tak ostalo. Ak niečo o tom vypláva na facebooku, vravím, že: „Á, to sú len nejaké zvyšky rukopisov, básničky, čo som zamlada písal, páčilo sa to podaktorým Slovákom, tak to teraz vydali…“ a ľudia sú zvyčajne spokojní, že predsa len nie som šialenec.
Rozum. Rozhovory a rozmýšľanie o literatúre, ročník I., máj 2019, č. 4, s. 19
Som v tom sám. Písanie je jediný svet, ktorý je naozaj môj. Myslím, že manželka to chápe: už čokoľvek nech si píšem, je vždy lepšie, ako by som mal byť niekde dolámaný, v krčme či s druhou ženou… Je lepšie, ak jediným iba mojím svetom je sedenie za klávesnicou v druhej izbe. Vojdem do tej izby a o hodinu vyjdem ako nový svieži človek. Keď som ešte robil v školstve, osoby, ktoré určite neprečítali viac ako desať mojich viet, komentovali, že taký človek nemôže robiť s deťmi, lebo píše škaredé slová a kadejaké perverzity. A vtedy ešte nevyšlo Jedenie, kde som tie perverzity opisoval prvý raz. Moji rodičia sa tešia, že som taký múdry, že vydávam knihy v zahraničí, lenže nečítali jedenie. Jedenie v Srbsku nikto nečítal, nikomu som nedal všetky poviedky, neplánujem rozbíjať tabu v takej malej enkláve – a všetci sú spokojní.
Rozum. Rozhovory a rozmýšľanie o literatúre, ročník I., máj 2019, č. 4, s. 19
Vmojom okolí sa vyskytujú ľudia, zktorých zvláštnym spôsobom razí čistá poézia aláka ma vložiť ich do nejakého diela, tí sú vknihe (Jedenie). Niekde pomiešam seba stakým človekom, vytvorím scenár, čo by sa so mnou vjeho koži stalo adofantazírujem, ako zle by to dopadlo. Alebo nejakú situáciu zmôjho života, keby sa vymkla kontrole, keby smerovala, kam netreba. Napríklad inšpiráciou pre Slušný život je život, ktorý som si vytvoril, ale chvosty zpredošlého života nemožno odrezať aide oto, čo sa môže stať, keď si myslíš, že si usporiadaš veci, ale nie, zjaví sa akýsi diabol achce ti to celé rozbiť podľa svojho gusta.
Plav (Platforma pre literatúru a výskum), 1. 3. 2019
Veľa spisovateľov robilo podobné veci ako ja aneboli punkeri – markíz de Sade, William Burroughs, jeho Naked Lunch predstavuje jeden totálny chaos, podobne Bukowski. Spojitosť medzi punkom amojou tvorbou je možno podobná ako utýchto autorov. Punková hudba ma inšpirovala, napríklad Iggy Pop ako akýsi krstný otec punku. Vždy sa mi páčila revolta anachádzal som ju vo veľmi rôznej lektúre – vživotopisoch Jimiho Hendrixa, ale aj sériových vrahov. Jeden z nich vyhlásil, že mu je ľúto dvoch vecí: že nešťastnou náhodou zabil psa aže nestihol vyzabíjať celú ľudskú rasu. To je dosť punkové. Mrzelo ho, že ľudstvo nemá jeden krk, aby ho mohol uškrtiť. Mizantropia, akú napríklad cítiť zautobiografie amerického sériového vrah Carla Panzrama, ktorý vmedzivojnovom období zavraždil niekoľko desiatok ľudí, je svojím spôsobom fascinujúca.
Plav (Platforma pre literatúru a výskum), 1. 3. 2019
