ղľáԾ
Tušenie pred spánkom vhorách(z básnickej zbierkyܲíԲԾ)
Spi!
Vočiach býkov ožíva pieseň,
až svietia,
vzmysle hojnosti žiaria
pri blízkych hviezdach.
Spi!
Ničím nevinovatá tráva, ó, kto ju
pradie zhliny, kto
má dosť slín.
Atak je stravovaná stálym
mlčaním krosien.
Spi!
Šumia neuskutočnené dažde,
praská povodeň,
tiene ničoho viditeľne menia
polohu imiesto
asmreky, zverbované nádejou,
idú do údolia.
Spi!
Tam stená kameň.
Spi!
Súcit, ach bože? Akčomu?
Spi!
Ktosi má kľúč
avojde,
až zaspíš.
