ղľáԾ
POZDRAV
Pozdravujem vás, božie vtáčatá,
vy, milé piesne okrídlené,
vkaždej mi horí radosť zažatá
aporozháňa zmysle tiene.
Atam sa ako slnko rozblčí
avroztúžení hreje, hreje
avtichu ticho sa mi rozmlčí
araduje sa vďačná, že je.
SŤAHOVAVÁ PIESEŇ
Vtáčence piesne sťahovavé
zjedného sveta na druhý
sejete svoje piesne hravé
na slnko, mračná, na dúhy.
Čože ztej vašej sejby vzíde,
keď vbožom čase dozreje,
keď vbezbožníckej antarktíde
pesnička vaša dozneje?
Pieseň je nezmar tisíchlavý,
bolesť radosť belostná
otvára dvere do výšavy,
je ako ruža bez ostňa.
Voňavá, pokorná atichá,
že človek nad ňou onemie,
vextáze sa mu ľahšie dýcha,
spevavý život oheň je.
ZVTÁČEJ PERSPEKTÍVY
1
Pozeráš na nás zvtáčej perspektívy
ačítaš najtajnejšie spomienky,
aj myšlienky atúžby, zámer chtivý,
poznáš nás od hlavy až po členky.
Sféry, kam ani vtáky nedoletia,
len azda krídla túžob víťazných
po večných krásach nadhviezdneho sveta
atam nás tvoja láska víta znich.
2
Aký je veľký svet malý,
aký je malý svet veľký,
čo sme si vysnívali
zo svojej úzkej dierky.
Apredsa vyšiel zBožej ruky.
Guľôčka vo vesmírnej jamke,
sktorou sa hrajú anjelici
na radosť svojej dobrej mamke,
keď vyskáču sa na ulici.
Takí sme zvtáčej perspektívy
zmodelovaní zBožej ruky,
vždy veľkí malí, ale živí.
Nateraz možno iba puky.
VTÁČIA SYMFÓNIA
Koľko piesní vyžblnkoce
toto moje jazierce
cez deň, cez rok, cez storočie,
keď ti klope na dverce.
Dobíja sa kduši jemne,
hľadá si vnej prístrešie,
keď vnej časom čosi stemnie,
božiu iskru vykreše.
Slnko, hviezdy zneho pijú,
spievajú mu vtáčatá,
píšu svoju harmóniu
ako noty zo zlata.
Zázrak, vtáčia symfónia
nad jaziercom chveje sa,
vďačne počúvam ju ija,
spievajú vnej nebesá.
Vtáčí džavot, žblnkot ticha
do pokoja narástol,
symfónia zneho dýcha
zčaše krásy na náš stôl.
Čձ
Spevavé vtáča spodbradníkom
sčervenou škvrnou na hrudi
sa unás doma zahniezdilo
na veľkú radosť pre ľudí.
Patrilo skoro do rodiny
alietalo si sem atam,
rodinku si tu odchovalo,
rád si ju vdome uvítam.
Raz priletelo do záhrady
aokolo mňa krúžilo
adžavotalo, ako keby,
čo ja som tušil, tušilo.
Avykročil som ticho za ním,
päť ich tam svorne sedelo.
Pozri sa, všetko moje deti,
pozri sa, moje veľdielo.
Abol to kŕdlik džavotavý,
nádherná polyfónia
na Božiu slávu, radosť ľudí
asnimi spieval som ija.
ČIERNY DROZD
Počúvaš koncert? Svoje chvály
modlí sa zvýšky čierny drozd,
piesne mu vďačne budovali
zo vzdušných osnov kBohu most.
Kto mu ich skladal, ktorý majster,
Beethoven, Mozart, Verdi, Bach,
ktože mu skladal lupne astier,
do zbožnej krásy vmodlitbách?
Vyspievať si jak život vtáčí
svoj život, kým sa zvečerí,
na Božiu slávu nech nám stačí
od srdca ksrdcu cez pery.
Čierny drozd, len si pekne spievaj,
tá biela pieseň je nám liek
na nádej, ktorá slabým vlieva
odvahu zjasniť novovek.
鰿ܳÚČ
Lúčim sa svami, milé vtáčatká,
boli to svami chvíle pekné,
veď každá pieseň jemne pohladká,
že včlovekovi čosi zmäkne.
Ahneď by svami kamsi zaletel
ana to nikdy nezabudne,
atancoval by vtomto balete
aopíjal sa zvašej studne.
Veď pre výšky sme všetci stvorení,
stvorení ako božie piesne,
vo výške naša sláva korení,
raz do nej človek šťastne klesne.
Abude spievať. Spievať večne.
