VŠETKY ŽIARIVÉ HVIEZDY
Všetky hviezdy vysvietili
svoje piesne žiarivé
cez noc plné krásy sily
vtomto modrom zálive.
Trojčiarkové la la la la
do tiem ako výmenu
ranná hviezda vyspievala
Bohu trojjedinému.
Hviezdny koncert jasu plný
vnežnom pianissime
tíchne, mĺkne na výslní.
Aj my svoj hlas stíšime?
Zamĺkneme vdolcissime,
keď nám Slnko vychodí
vyladiť nás vsvojom rýme
na slnečné východy?
LITÁNIE OHVIEZDE
Otče zhviezdnych nebies,
Synu, žiarivá ranná hviezda,
Duchu, inšpirátor hviezd,
zmiluj sa nad nami.
Hviezda zBožej mysle,
Hviezda zvestovateľka Slnka,
Hviezda milosti plná,
Hviezda nepoškvrnená,
Hviezda so svojím Staň sa,
Hviezda požehnaná,
Hviezda spievajúca Magnificat,
Hviezda, zktorej vyžiarilo Slnko,
Hviezda panna,
Hviezda matka,
Hviezda múdra,
ktorá vie, kedy má svietiť,
Hviezda skromná,
ktorá vie, kedy má zhasnúť,
Hviezda najčistejšia,
Hviezda najjasnejšia,
Hviezda najkrajšia,
Hviezda nepoškvrnená,
Hviezda mlčiaca,
Hviezda adorujúca,
Hviezda slúžiaca,
Hviezda milujúca,
Hviezda milovaná,
Hviezda verná,
Hviezda morská,
Hviezda brána do nebies,
Hviezda krvácajúca,
Hviezda víťazná,
Hviezda splameňom Svätého ducha,
Hviezda nanebovzatá,
Hviezda okolo Slnka krúžiaca,
Hviezda kráľovná,
svieť nám na cestu.
HVIEZDA AKO SVEDECTVO
Všetko robte bez šomrania abez pochybovania,
aby ste boli bezúhonní aúprimní,
Božie deti bez hany,
uprostred zlého askazeného pokolenia,
vktorom žiarite ako hviezdy vo svete,
sicut luminaria in mundo.
(Flp 2, 14 – 15)
UMatúša to čítame takto:
Vy ste svetlo sveta...
Ani lampu nezažnú anepostavia pod mericu,
ale na svietnik,
aby svietila všetkým, čo sú vdome.
Nech tak svieti vaše svetlo pred ľuďmi,
aby videli vaše dobré skutky
aoslavovali vášho Otca,
ktorý je na nebesiach.
(Mt 5, 14 – 16)
Ján nebol svetlo,
prišiel iba vydať svedectvo osvetle.
(Jn 1, 8)
Načo ešte potrebujeme svedkov?
(Mt 26, 65)
Vy ste toho svedkami.
(Lk 24, 48)
Keď na vás zostúpi Svätý Duch,
dostanete silu
abudete mi svedkami.
(Sk 1, 8)
Ježiša vzkriesil Boh,
amy všetci sme toho svedkami.
(Sk 2, 32)
KOZMICKÝ HVIEZDNY PRACH
Ak plačeš,
že si stratil slnko,
slzy ti zabraňujú vidieť hviezdy.
(Rabindranáth Thákur)
Hviezdy sa nehanbia,
že sa zdajú ako svätojánske mušky.
(Rabindranáth Thákur)
Čím je noc tmavšia,
tým sa hviezdy zdajú jasnejšie.
(Ľudová múdrosť)
Rukami som zovrel lúče Veľkého voza,
nedaj, aby som nohami uviazol vbahne.
(Krings)
Hviezdy popadali zneba,
aja, prach, čože mám očakávať?
Ceciderunt stellae de caelo,
et ego pulvis quid praesumo?
(Nasledovanie Krista 3, 14, 4)
Hviezdy vidno,
až keď sa zotmie.
(Denná skúsenosť)
Nebeské hviezdy, zvelebujte Pána.
Benedicite, stellae caeli, Domino
(Dan 3, 63)
ČLOVEK JÓB PREKLÍNA HVIEZDY
Nech zhynie deň,
keď som sa narodil,
aj noc,
keď povedali: Chlapca počala.
Nech zhasnú hviezdy za jej súmraku,
aby na lúč svetla darmo čakala
aaby jej ani zora nevzišla.
Obtenebrentur stellae caligine ejus,
expectet lucem et non videat
nec ortum surgentis aurorae.
(Jób 3, 3.9)
Či vari modlitba
nemá svoje hodiny blčiace vzburou aodbojom,
vktorom sa ston sužovaného človeka búri
proti prvému atajomnému ramenu Boha,
ktorý ho drží?
Aspontánna tichá modlitba
je vari viac modlitbou
ako tento úzkostlivý výkrik,
ktorý Jób vrhá do tváre svojho Boha?
Pre nášho Boha, ktorý nás miluje,
je aj výkrik úzkosti modlitbou.
Áno, aj vzbura môže byť modlitbou.
(Messale e lezionario meditato 4, 545)
Svetlo, kdeže si, kde?
Prines svoj plameň tomu, kto je bez ohňa.
Anjel bolesti spieval,
nad tebou, žijúci, bdie Boh.
Vhustej temnote noci ťa pozýva ksvojej láske,
pod bolesťou skrýva svoju veľkosť.
Obloha je zatiahnutá hustými mrakmi.
Lejak neustáva.
Vtejto strašnej noci som sa zrazu prebudil
zo strachu pred smrťou.
Alejak neustáva.
Blesk nakrátko ožiaril veci,
aby zastrel všetko do ešte väčšej temnoty.
Zdiaľky zaznieva veľký spev.
Duch ma unáša za ním,
aby zastrel všetko do ešte väčšej temnoty.
Svetlo, kdeže si, kde?
Prines svoj plameň tomu, komu chýba oheň.
Hromy burácajú, vietor zavíja.
Keď prejde skúška noci,
nebude kedy vykročiť.
Zapáľ plameň lásky vduchu.
(Rabindranáth Thákur, Gitándžali)
Všetky žiarivé hviezdy, chváľte Pána,
Laudate eum, omnes stellae et lumen.
(Ž 148, 3)
ZLISTOV SHVIEZDOU
VPánov deň som bol vo vytržení
apočul som za sebou mohutný hlas
ako zvuk poľnice hovoriť:
Čo vidíš, napíš do knihy
apošli siedmim cirkvám...
Obrátil som sa,
aby som pozoroval hlas,
čo so mnou hovoril.
Akeď som sa obrátil,
videl som sedem zlatých svietnikov
auprostred svietnikov kohosi
ako Syna človeka,
oblečeného do bieleho rúcha
acez prsia prepásaného zlatým pásom.
Jeho hlava avlasy boli biele
ako vlna, ako sneh,
ajeho oči ako plameň ohňa.
Jeho nohy boli podobné kovu
rozžeravenému vpeci
ajeho hlas bol ako veľký hukot vôd.
Vpravej ruke mal sedem hviezd,
et habebat in dextera sua stellas septem
azjeho úst mu vychádzal ostrý dvojsečný meč
ajeho tvár bola sťa slnko,
keď svieti vplnej sile.
Keď som ho uvidel,
padol som mu knohám ako mŕtvy.
On položil na mňa svoju pravicu apovedal:
Neboj sa! Ja som Prvý aPosledný aživý.
Bol som mŕtvy,
ahľa, žijem na veky vekov
amám kľúče od smrti apodsvetia.
Napíš teda, čo si videl:
čo je ačo sa má stať potom.
Tajomstvo siedmich hviezd,
Sacramentum septem stellarum,
ktoré si videl vmojej pravici,
asiedmich zlatých svietnikov je toto:
Sedem hviezd sú anjeli siedmich cirkví
Septem stellae angeli sunt septem ecclesiarum
asedem svietnikov je sedem cirkví.
(Zjv 1, 10 – 20)
Nebeské hviezdy, zvelebujte Pána.
Benedicite, stellae caeli, Domino.
(Dan 3, 63)
JA, JEŽIŠ, SOM ŽIARIVÁ RANNÁ HVIEZDA
Na začiatku
vyleteli zBožej dlane hviezdy ako vtáčence.
Posadali si na oblohu,
zasvietili do nocí vekov arozospievali tmy.
Hviezdy – jagavé hniezda jasu.
Apredsa bolo treba čakať na čas hviezdy,
tempus stellae,
(Mt 2, 7)
kým vyjde hviezda zJakuba,
stella ex Jacob.
(Nm 24, 17)
Apotom sa objavila na východe hviezda,
jeho hviezda.
Videli sme na východe jeho hviezdu,
vidimus enim stellam ejus in oriente.
(Mt 2, 2)
Ahviezda, ktorú videli na východe,
et ecce stella, quam viderant in oriente,
šla pred nimi, až sa zastavila nad miestom,
kde bolo dieťa.
Keď uzreli hviezdu,
videntes autem stellam,
naradovali sa veľkou radosťou,
akeď vstúpili do domu,
našli DIEŤA sjeho matkou,
padli na zem aklaňali sa mu.
(Mt 2, 9 – 11)
Žiara svetla večného,
svetelná večnosť,
svetelná prítomnosť,
výblesk božskej slávy,
výrazná podoba jeho podstaty.
(Hebr 1, 3)
Svetlo zo svetla,
žeravé poludňajšie slnko,
slnko spravodlivosti.