ղľáԾ
Emily zostala ležať na zemi tak, ako dopadla, viac sa už nepohla. Ruky mala položené voľne vedľa tela, akoby bola na lúke a slnila sa. Naširoko otvorené modré oči sa však nepozerali do neba, hľadeli dolustra visiaceho nad ňou. Dlhé svetlé vlasy mala rozložené okolo hlavy.
Svätožiara svietila na tmavom koberci okolo tváre, symetriu obrazu však začalakaziťrýchlorastúcakalužjasnočervenejkrvi,vytekajúcej spod jej pravého ucha. Andrej ju neudrel a keď aj do nejstrčil, na čo si neskôr nevedel naisto spomenúť, tak iba veľmi slabo. Tak či tak, bola to jeho vina. Zhodil ju silou svojej nenávisti, ktorá z neho vytryskla akoprúd hnisu z prepichnutého vredu. Zľakla sa ho, o krok od neho cúvla, potkla sa a spadla; keď pri páde zavadila o roh stola, jej hlava smiešne nadskočila, akoby tobola hlavahandrovej bábiky. Pozeral sa na ňu, ako tam leží bez pohybu, auvedomil si tri veci.Aj teraz, takto a tu, je krásna.Už nikdy nebude nikoho milovať tak, ako miloval ju. A nikdy nikto, ani on sám neuverí, že to, čo sa stalo, nie je jeho vina. Oči Emily boli zrazu iné, stratila saz nich iskra. Andrej si k nejkľakol a naklonil sa, aby lepšie videl. Buľva zrejmevyschla, veďprirodzenávlhkosťoka jeudržiavaná žmurkaním a tu v teple izby sa tenká vrstva vody znehybných očí rýchlo vyparila. Možno toto je tá chvíľa, keď sa hovorí, že duša opustila telo. Keď sa treba prežehnať azatlačiť nebožtíkovi oči. Andrej vstal. Otočil sa, vyšiel z izby, prešiel na chodbu, zvesil z vešiakabundu, zabuchol za sebou vchodové dvere, zbehol po schodoch dole, vyšiel naulicu, dotiahol si zips na bunde ku krku, strčil ruky do vreciek, zodvihol plecia, sklonil hlavu, vykročil. Prišiel k autu, odomkol, nasadol, naštartoval. Zaradil jednotku a pohol sa. Zastavil ho až semafor, na ktorom svietila červená. Oprel sa do sedadla a zhlboka sa nadýchol. Cítil sa, akoby to bol jeho prvý nádych od tej nehody. Áno, bola to nehoda,veď toto nie je to, čo chcel. Toto určite nechcel. Nechceljej ublížiť. Nechcel ju zabiť. Ale nie, čo si to nahovára, klame sám seba. Bola to vražda, on a lenon je príčinou toho, čo sa stalo, nebyť jeho, ešte by žila, dýchala, rozprávala. Bola. On je tá príčina, zdroj, dôvod toho, prečo Emily už nežije.Právnici možno rozlišujú medzi zabitím a vraždou, medzi nehodou aúmyslom. Ako by však niekto mohol uveriť tomu, že po tom, čo sa medzi nimi udialo, nechcel, aby zomrela? Ako by niekto mohol po tom, čo sa stalo, po tom, čo mu urobila, čo ilen na okamih uveriť tomu, že ju stálemiluje, že ju nikdy milovať neprestal a že jediné, čo sa naozaj prihodilo, jediné, čo ho naozaj rozzúrilo, bola predstava, žeju navždy stratí. Ako tomu dokáže uveriť on sám.
