ղľáԾ
STABAT MATER
(Z latinského originálu preložil ŠtefanSandtner. Uverejnené vzbierkeTie Šaštínske zvony)
Pod krížom keď matka stála,
vslzách pevná ako skala,
na kríži jej visel syn.
Ajej dušu smútku plnú
zalial žiaľ jak vlna vlnu,
zranil ju meč našich vín.
Koľko sĺz akoľko smútku
prelialo sa do zármutku
matke Syna Božieho!
Koľko bôľu, koľko trýzne
do srdca sa matke vhryzne
zmuky Syna slávneho.
Komu oko nezvlhlo by,
keď sa vrhlo toľko zloby
na matku ina Syna?
Koho by to nedojalo,
na matku keď doliehalo,
ako jej Syn zhasína.
Vidí, ako naše hriechy
Ježiš znáša bez útechy,
ako zbičovaný bol.
Vidí, ako jej syn zmiera,
keď ho opustenosť zviera,
ako dušu vydýchol.
Dobrá matka, prameň lásky,
daj mi stebou bez otázky
trpieť ticho, zaplakať.
Vmojom srdci lásku roznieť,
nedaj jej už nikdy doznieť,
chcem len Krista milovať.
Kiež mi rany, matka svätá,
Ukrižovaného svietia
zmojej mysle, srdca, rúk.
Ja som vina, že ti Syna
zráňa slina ismrť siná.
Daj mi zjeho strašných múk.
Plakať stebou sa chcem učiť,
sUkrižovaným mať súcit,
dokiaľ budem len tu žiť.
Kiež sa naše duše zblížia,
stebou chcem stáť: vedľa kríža,
po inom už netúžiť.
Nebuď mi už nikdy trpkou,
prosím vslzách scelou hĺbkou,
svojím jasom presvieť ich.
Panna čistá, pre smrť Krista
vutrpení daj mi pristáť
vjeho ranách presvätých.
Svätým krížom opoj si ma,
opájaj ma krvou Syna,
jeho ranami ma zraň.
Mocná Panna, na deň súdny
zastať sa ma nezabudni,
pred ohňom ma večným chráň.
Kriste, zposledného boja
nech ma vedie matka tvoja
do radosti víťaznej.
Akeď skoná moje telo,
ktoré sdušou ksláve zrelo,
odmenou buď vždy nám vnej. Amen.
