ղľáԾ
Ako
Ako sa vyrovnať sdarom
ubúdania apritom hľadieť
na trávu, ktorá sa ľahostajne
opakuje, ako vykúpiť nespútanú
radosť zrúk muža, ktorý sa vzďaľuje
sebe samému, ako sa postaviť
na prípravnú čiaru bez chvenia,
ktoré je iba odrazom mysle
vítajúcej ničotu, neustále náhle
prítomnú, samu schúlenú vtriaške,
ktorú treba vpevnej chvíli objať, pritúliť,
zabaliť do teplej deky aďalej vrúcne
uvažovať ako.
Nevedno
Nevedno, či je dôležitá
ášň,
sakou sa kvet
uberá kničote,
neviditeľná stopa,
ktorú zanecháva
vo vzduchu
pomalý dlhý pád
na plastový kvetovaný obrus,
vosková tvár, ktorú
zasypáva vlastný
prach.
Nevedno, čo je dôležité,
čo leží na nehybnom
stole, ktorý sa
nikdy na nič
neodhodlal.
հٳľ첹
Úzkosť je ako vrtuľka
akaždý vzdych
akaždý výdych
je iba ďalšie
dzáčԾ,
zatiaľ čo radosť,
zatiaľ čo radosť
prebýva vbezvetrí,
oktoré sa ani
netreba zaslúžiť.
Na ktoré stačí
ť,
vširokom kresle,
vnedeľnom predpoludní.
